12. KAPITOLA: 
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

AUTOR: R. KAZDA
Environmentálne regulácie spôsobujú predražovanie tovarov a služieb, korupciu a plytvanie

Hlavným dôvodom vzniku environmentálnej legislatívy je snaha o riešenie sporov, ktoré vznikajú pri využívaní krajiny. Existencia týchto sporov vedie k tomu, že vlády uplatňujú regulačné opatrenia. Nimi vláda vytvára nové trhy, ktoré by bez priamej intervencie vlády nevznikli a nefungovali – predovšetkým trh zhodnocovania odpadov a obchodovania s kvótami skleníkových plynov. Vláda v rámci svojej environmentálnej politiky taktiež uvaľuje povinné nákupy, ktoré sa premietajú v spotrebiteľských cenách tovarov a služieb; či už vo forme daní, poplatkov, alebo zvýšením nákladov na výrobu niektorého tovaru alebo komodity. V slovenskom legislatívnom prostredí pretrvávajú zásadné nedostatky v neefektívnom nastavení regulácií (vnútených európskou legislatívou, alebo vlastných), ktoré predražujú nákupy tovarov a služby, ďalej v slabých protikorupčných mechanizmoch, ako aj v nedostatočnom ukotvení ochrany súkromného vlastníctva.

Pre odstránenie týchto problémov je potrebné vyriešiť najmä:

  • legislatívny rámec vo vládou vytvorených trhov (odpadového a emisného) a v monopolných či dominantných trhoch (vodné hospodárstvo, lesné hospodárstvo), ktorý vedie k predražovaniu, vytvára vysoké riziko korupcie a podnecuje plytvanie s prostriedkami z verejných financií,
  • predražený a neefektívny manažment ochrany prírody,
  • obmedzovanie vlastníckych práv v miere, ktorá je v moderných krajinách neštandardná alebo dokonca neprípustná.

Typickým príkladom obmedzovania vlastníckych práv je rozsah práv vlastníctva lesov v súvislosti s právom verejnosti na vstup do lesa a využívanie niektorých aktív súvisiacich s vlastníctvom lesa (napríklad zber plodov alebo bicyklovanie), taktiež vnucovanie ochranných režimov hospodárenia v lese bez náležitého rokovania a vyplácania adekvátnych náhrad za obmedzenia. Právo na nakladanie s týmito „službami“ by malo byť ponechané na vlastníka lesa, pri dodržaní základných legislatívnych pravidiel (verejné chodníky, priechodnosť lesných pozemkov a pod.).

Podmienky efektívneho rozvoja trhov súvisiacich s využívaním krajiny majú byť zabezpečené krokmi, ktorých výsledkom bude:

  • ochrana vlastníctva, vlastníckeho práva a zmlúv,
  • efektívnejšie nastavenie pravidiel trhov, ktoré vznikli z rozhodnutia vlády – tak, aby boli posilnené prvky motivácie účastníkov trhu k cielenému konaniu bez zásadných deformácií trhov (typu dotácií a vynucovaní nákupov); to znamená najmä posilňovanie súkromných iniciatív a zodpovednosti súkromných vlastníkov/podnikateľov.

Reformná vláda by sa mala vo volebnom období snažiť riešiť problémy nasledovnými zámermi:

  1. 12.1 | Odstránenie deformácií na trhu v odpadovom hospodárstve
  2. 12.2 | Odstránenie deformácií na trhu obchodovania s kvótami skleníkových plynov
  3. 12.3 | Vytvorenie funkčného a efektívneho manažmentu ochrany prírody
  4. 12.4 | Inštitucionálna reforma v oblasti životného prostredia
  5. 12.5 | Presadzovanie redukcie kompetencií EÚ v oblasti životného prostredia

Zrušenie dotačných podpôr pre budovanie spracovateľského priemyslu, odstránenie regulačných lobistických zásahov motivovaných tzv. „dobývaním renty“ a vytvorenie férového podnikateľského prostredia vo vládou regulovaných trhoch s odpadmi.

Reformná vláda by mala vo volebnom období realizovať tento zámer prostredníctvom nasledovných opatrení:

  • zrušenie Recyklačného fondu: zmena zákona č. 223/2001 o odpadoch, zrušenie systému platieb do Recyklačného fondu a vyčerpanie zostávajúcich prostriedkov
  • zrušenie dotačnej podpory obcí na zhodnocovanie odpadov cez Recyklačný fond: nahradenie priamym financovaním, kombináciou poplatkov za komunálny odpad a s podporou kolektívnych systémov
  • zrušenie Environmentálneho fondu: v prvom kroku zmena zákonov upravujúcich príjmy fondu a zrušenie zbytočných alebo nespravodlivých platieb, v prípade niektorých príjmov fondu (napr. pokút) ich transformácia v prospech štátneho rozpočtu
  • zmena cieľov dotačnej politiky zo štrukturálnych fondov EÚ (Operačný program Životné prostredie, prioritná os Odpadové hospodárstvo): orientácia smerom k efektívnejším investíciám, predovšetkým od nákladného recyklovania k efektívnejšiemu (najmä energetickému) zhodnocovaniu odpadov
Zrušenie dotácií
  • odstránenie vývozných bariér pre zhodnocovanie nebezpečného odpadu v krajinách EÚ: zmena zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý ustanovuje povinnosť preferenčného zhodnocovania v SR
  • zavedenie povinnosti pre obce zabezpečovať služby v odpadovom hospodárstve verejným obstarávaním, zavedenie povinnosti pre obce financovať služby v odpadovom hospodárstve výhradne z poplatkov za komunálny odpad (teda zabrániť dodatočnému dotovaniu služieb z rozpočtu obcí)
  • vyňatie obcí z trhu so separovaným odpadom, presunutie zodpovednosti na povinné osoby
Zníženie nákladovosti trhu s odpadmi

Úsporu verejných zdrojov pri predaji kvót a transparentnosť obchodovania s kvótami skleníkových plynov je možné zabezpečiť prostredníctvom opatrenia:

  • na trhu s voľnými tzv. uhlíkovými kreditmi (AAU) presadzovať ich uvoľňovanie na trh metódami, ktoré odporúča EBRD (Európska banka pre obnovu a rozvoj), najmä predajom na burze a rokovaniami s prihlásenými záujemcami na základe jasne a striktne stanovených pravidiel a s využitím benchmarkingu
Transparentnosť

Inštitucionálnu reformu správy ochrany prírody v SR realizovať nasledovnými opatreniami:

  • vybudovanie modernej organizácie ochrany prírody (v súlade s poznatkami zo zahraničných systémov a prípadových štúdií); t.j. transformácia Štátnej ochrany prírody SR na organizáciu ochrany prírody, ktorá bude disponovať ďalšími právomocami, najmä: hospodáriť s vlastným rozpočtom, vlastniť, vymieňať a prenajímať pozemky na územiach ochrany prírody, podnikať s vlastným majetkom na účely ochrany prírody, rozhodovať o stupni ochrany na tomto území; táto organizácia by mala mať vlastnú právnu subjektivitu a transparentné pravidlá menovania vedenia (ustanovením rady)
  • zjednotiť a výrazne zredukovať národnú sústavu chránených území a sústavu NATURA 2000 (chránené vtáčie územia a územia európskeho významu); vzhľadom na podstatný plošný prekryv oboch sústav je potrebné zjednotiť obe sústavy, výrazne znížiť rozsah a stupeň ochrany (tam, kde sa súčasné regulatívy ukážu byť zbytočné alebo veľmi nákladné v porovnaní s očakávaným environmentálnym úžitkom) a regulačné kompetencie následne zveriť do pôsobnosti organizácie ochrany prírody
Efektívny manažment ochrany prírody

Reforma organizácií povedie k zníženiu výdavkov z verejných zdrojov a k efektívnejšej správe sieťových odvetví. Transformácia organizácií rezortu môže byť dosiahnutá nasledovnými opatreniami:

  • zníženie výdavkov verejnej správy transformáciou alebo zrušením rozpočtových a príspevkových organizácií v rezorte (bývalého) Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR)
  • zrušenie verejných výdavkov na financovanie výskumných pracovísk MŽP SR (najmä Výskumný ústav vodného hospodárstva a časť služieb Slovenského hydrometeorologického ústavu, Slovenskej agentúry životného prostredia, Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a Štátnej ochrana prírody SR)
  • privatizácia alebo výrazné presunutie financovania z verejného na súkromné v prípade pracovísk MŽP SR: Zoologická záhrada Bojnice, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva a Slovenské banské múzeum so sídlom v Bojniciach
  • privatizácia štátnych podnikov Vodohospodárska výstavba a Moldavský recyklačný podnik, š. p. Moldava nad Bodvou
  • reštrukturalizácia podniku Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik (SVP) – privatizácia aktív, ktoré nesúvisia s prirodzenými kompetenciami podniku a ohraničenie pôsobnosti podniku výhradne na koordinačné činnosti súvisiace najmä s údržbou vodných tokov, protipovodňovou ochranou a údržbou vodných ciest
  • transformácia SVP na efektívnejší spôsob správy vôd v SR, podložená komparatívnou analýzou
Zníženie výdavkov verejnej správy a privatizácia

Zaviazanie zástupcov SR zasadzovať sa za znižovanie regulačného rámca legislatívy EÚ a pôsobnosti Európskej komisie v oblasti životného prostredia. Zámer by sa vláda mohla snažiť realizovať prostredníctvom nasledovných opatrení:

  • zaviazať zástupcov SR na úrovni EÚ presadzovať znižovanie, resp. zrušenia kompetencií Európskej komisie a rozsahu legislatívy v oblasti odpadov
  • presadzovať zrušenie kompetencií EÚ v oblasti odpadového hospodárstva, ochrany prírody, chemickej legislatívy REACH, ochranu ovzdušia a tzv. ochrany klímy a pod.
Menej kompetencií v životnom prostredí na úrovni EÚ

Radovan Kazda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Ako výskumný a odborný pracovník pôsobil v rokoch 1996-2004 vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva a nástupníckych organizáciách, kde sa venoval najmä problematike krajinného inžinierstva (závlahy a odvodnenie pôd), hydropedológii a ekológii. V rokoch 1999-2004 bol prednostom Únie krajinných inžinierov Slovenska. Od roku 2002 externe spolupracoval s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika, bol koordinátorom a hlavným riešiteľom projektu Znižovanie rizík korupcie v poľnohospodárstve.
Od septembra 2004 pôsobí v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika, kde sa venuje problematike regulácií v agrárnej a environmentálnej politike, predovšetkým v týchto oblastiach: odpadové hospodárstvo, klimatické zmeny a emisná politika, štátne vlastníctvo pôd, ochrana prírody, vodné a lesné hospodárstvo. Spolupracoval s Inštitútom pre verejné otázky – je autorom kapitoly o poľnohospodárstve v Súhrnnej správe o stave spoločnosti (2003, 2004, 2005, 2006) a kapitoly o životnom prostredí v publikácii Slovensko na ceste do neznáma (2003). Spolupracoval tiež s Transparency International Slovensko (Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku, 2003, 2004). Od roku 2000 pravidelne publikuje vo viacerých médiách k témam týkajúcim sa agrárnej a environmentálnej politiky. Od roku 2005 koordinuje konferencie zamerané na environmentálnu politiku. Od roku 2009 je vydavateľom a editorom odborného e-zinu o odpadovom hospodárstve v SR Odpady-Portal.sk.