7. KAPITOLA: 
HOSPODÁRSKA A DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA

AUTORI: M. VALENTOVIČ (GARANT), RADOVAN ĎURANA, J. DRAHOVSKÝ, R. KAZDA
Slovensko potrebuje konkurenčne nedeformovanú sieť kvalitnej infraštruktúry

Potenciál ekonomických a osobitne podnikateľských aktivít sa môže vo zvýšenej miere prejavovať a pozitívne prispievať k prosperite, ak v krajine existuje konkurenčne nedeformovaná sieť kvalitnej infraštruktúry a jej vlastníci/správcovia rešpektujú základné morálne pravidlá hry. Napriek tomu, že aj na Slovensku boli riziká politického zneužívania a korupčného správania v sektore znižované prostredníctvom nastoľovania podmienok voľnej súťaže, aj v tomto odvetví pretrvávajú problémy.

Najdôležitejšími problémami sú:

  • deformované konkurenčné prostredie v infraštruktúre spôsobované selektívnymi vládnymi reguláciami, niekedy protichodne pôsobiacimi dotáciami,
  • regulátor, ktorý dostatočne neplní funkciu nestranného arbitra medzi výrobcom/dodávateľom a odberateľom, ale má tendencie presadzovať politické záujmy viac v prospech odberateľov,
  • pretrvávajúca neefektívnosť správy statkov hospodárskej a dopravnej infraštruktúry v štátnom vlastníctve, nehospodárnosť správy verejných financií v tomto odvetví,
  • rastúce riziko straty energetickej bezpečnosti potvrdené skúsenosťami z nedávnej minulosti (plynová kríza, výstavba plynovodov z Ruska do Európy na obídenie Ukrajiny, a tým aj Slovenska, kolísanie cien ropy).

Reformná vláda by mala považovať za žiaduci stav podmienky na:

  • liberalizovaný trh s fungujúcimi pravidlami právneho systému a panstva práva
  • existenciu nezávislého arbitra od regulovaných subjektov a od vlády
  • transparentné a adresné financovanie projektov hospodárskej infraštruktúry
  • vládne mapovanie a redukovanie všetkých potenciálnych obmedzení, ktoré bránia slobodnému výberu dodávateľa.

Základom reformných zámerov je dobudovanie funkčného trhu v odvetví hospodárskej a dopravnej infraštruktúry tak, aby dochádzalo k zvýšeniu kvality, bezpečnosti a ich efektívneho budovania a spravovania.

Reformná vláda by sa mala orientovať na nasledovné reformné zámery:

  1. 7.1 | Uplatňovanie univerzálnych pravidiel konkurenčného prostredia v infraštruktúre
  2. 7.2 | Efektívnejšie spravovanie hospodárskej a dopravnej infraštruktúry
  3. 7.3 | Zvýšenie bezpečnosti energetickej infraštruktúry

V hospodárskej a energetickej infraštruktúre na Slovensku pretrvávajú deformácie, ktoré znižujú efektivitu správy statkov. To sa negatívne odráža aj v kvalite podnikateľského prostredia. Obzvlášť deformujúco pôsobí existujúca dotačná politika. Umelé znižovanie cien vedie len k nadspotrebe a k zbytočne vysokému daňovému zaťaženiu. Problémom je aj súčasná cenová regulácia, ktorá má pod rúškom ochrany spotrebiteľov tendencie presadzovať neadekvátne nízke ceny, čo bráni rozvoju investícií a môže mať preto aj vplyv na budúce znižovanie kvality.
Súčasné pravidlá EÚ prevažne podporujú liberalizáciu v energetike. Výrazným problémom však stále ostáva nejednotnosť presadzovaných politík – 18 z 27 členských krajín stále reguluje ceny energií pre konečných odberateľov. U nás sú regulované najmä ceny energií pre domácnosti ako aj garantované výkupné ceny pre obnoviteľné zdroje energie, v čom sa odrážajú najväčšie deformácie.
Miera liberalizácie tohto odvetvia v súčasnosti stojí na princípe voľnosti výberu dodávateľa, pričom podmienky pripojenia výrobcov a spotrebiteľov na nediskriminačnom princípe reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Jeho nestrannosť je však narušená absenciou nezávislosti od vlády s rizikom, že pri svojich rozhodnutiach jednostranne uprednostňuje spotrebiteľov ako potenciálnych voličov. Objektívnejšie rozhodovanie regulátora by preto malo byť zabezpečené zvýšením finančnej a inej nezávislosti nielen od regulovaných subjektov ale aj od vlády – na podobných princípoch na akých sú založené špecializované súdy.

Tento zámer by reformná vláda mohla zabezpečiť nasledujúcimi opatreniami:

  • zrušenie garantovaných výkupných cien za alternatívne zdroje energie
  • zrušenie dotácií za neobhospodarovanie pôdy
  • zrušenie ďalších dotácií, ktorých opodstatnenie ukáže audit
  • zrušenie niektorých ustanovení zákona o doprave, ktoré posilňujú monopolné postavenie niektorých dopravcov na trhu, čo vytvára tlak na financovanie regionálnej dopravy z verejných zdrojov
  • zrušenie Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi za súčasného ponechania zodpovednosti majiteľa jadrovoenergetických zariadení/odpadu za ich likvidáciu (napríklad štát len viaže príspevky výrobcov jadrovej energie, ktoré potom uvoľní príslušnému výrobcovi ktorý sa rozhodne likvidovať – do výšky, v akej by uvedené dokázal zrealizovať štát)
Odbúravanie dotácií
  • legislatívne zmeny posilňujúce finančnú, personálnu a inú nezávislosť ÚRSO na úroveň nezávislého súdu
  • zabezpečiť ochranu ÚRSO pred zahltením podaniami
  • postupná deregulácia cien v sektore domácností a v sektore výkupných cien za obnoviteľné zdroje energií
  • na základe zníženia náročnosti ÚRSO adekvátne znížiť objem financovania z verejných zdrojov (podporené procesným auditom)
Posilnenie nezávislosti, odpolitizovania ÚRSO a zníženie miery ním realizovaných regulácií
  • odstrániť bariéry, ktoré sú kladené na spotrebiteľa v prípade že sa rozhodne zmeniť dodávateľa nad rámec zmluvného vzťahu


Zefektívnenie hospodárskej súťaže
  • využívať diplomaciu a lobbing s cieľom odstránenia rozdielov v miere regulácie a iných verejných zásahov v krajinách EÚ







Jednoduché, transparentné univerzálne pravidlá čestnej súťaže podporovať aj vo vzťahu k EÚ a medzinárodným inštitúciám

Spravovanie verejných prostriedkov v hospodárskej a dopravnej infraštruktúre je v súčasnosti poznamenané nízkou mierou efektivity. Medzi príčiny tohto stavu možno zaradiť prevahu politických cieľov nad ekonomickými (napríklad urýchlené budovanie diaľničnej siete aj v časoch nedostatku zdrojov a na úkor neúmerného zadlžovania), prítomnosť korupcie a klientelizmu či chýbajúcu osobnú zodpovednosť funkcionárov. Za zmienku stoja aj časté zmeny vedenia po zmenách politických garnitúr, čo sa nepriaznivo odráža na kontinuite.
Reformná vláda by sa preto mala usilovať o sprísnenie podmienok verejného hospodárenia (úspory dosiahnuť aj odstraňovaním duplicít, zefektívnením systému riadenia a financovania), o maximálne možnú a zdôvodniteľnú privatizáciu a vytvorenie konkurenčných podmienok v tomto odvetví.
Vzhľadom na to, že odvetvie hospodárskej a dopravnej infraštruktúry je kľúčové pre fungovanie celého hospodárstva, z pochopiteľných dôvodov je preto prvoradým cieľom zabezpečiť jej dlhodobú funkčnosť a kvalitu, a to aj v krízových stavoch. Spomínané ciele bezpečnosti je možné zabezpečiť prostredníctvom legislatívnych opatrení, ako napríklad legislatívne záväzky, zmluvné klauzuly, posilnenie vlády práva a podobne. Tým by bola otvorená možnosť zlepšiť situáciu tam, kde v súčasnosti štát zlyháva – využitím súkromného vlastníctva pre zlepšenie efektivity, posilnenie kontinuity a osobnej zodpovednosti. Preto by medzi cieľmi reformnej vlády nemala chýbať ani takto zlepšená spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom.

Zámer zefektívnenia správy statkov by vláda mohla zabezpečiť nasledujúcimi opatreniami:

  • existujúci mýtny systém v spoluprácami so samosprávami nastaviť tak, aby sa všetci užívatelia ciest plne podieľali na nákladoch za výstavbu a údržbu cestnej siete – v závislosti od miery opotrebovania, ktoré spôsobujú
  • princíp spoplatnenia automobilov od hmotnosti a nie od počtov náprav
  • neprenášať náklady za odchýlku u malých elektrární z alternatívnych zdrojov na iné subjekty, ale aj v tomto zrovnoprávniť povinnosti všetkých výrobcov energií zapojených do verejnej elektrizačnej sústavy
  • zaviesť princíp, podľa ktorého ten, kto preukázateľne znečisťuje životné prostredie a spôsobuje ujmu poškodeným, musí zabezpečiť jeho uvedenie do pôvodného / želateľného stavu
  • existujúci mýtny systém a politiku poplatkov za parkovanie v spolupráci so samosprávami využiť tak, aby zvýhodňoval využívanie obchvatov a záchytných parkovísk, získané prostriedky venovať na skvalitnenie mestskej dopravnej infraštruktúry
Princíp adresnosti vo financovaní verejných výdavkov v odvetví infraštruktúry
  • inštitucionálne posilniť aspekty, ktoré by zabezpečili kontinuitu služieb a kvality hospodárskej a dopravnej infraštruktúry pri každej forme vlastníctva (legislatívne zakotvenie minimálnych štandardov kvality, ktoré musia byť zabezpečované, definícia krízových situácií a plánov, posilnenie vlády práva a pod.)
  • vytvoriť podmienky pre vstup súkromných dopravcov do verejnej dopravy a mestských hromadných dopravných systémov (optimalizovať grafikon, vytvoriť podmienky prenajímania súkromným dopravcom; umožniť a vo verejných grafikonoch publikovať aj nové súkromné spoje, ktoré si vynútil trh)
  • privatizácia spoločností Cargo Slovakia (bez prekladísk), ŽSR a ŽSSK
  • v prípade ostatných spoločností s výlučným verejným vlastníctvom (SAD, elektrárne, teplárne, Slovenská pošta, T-Com, T-Mobile, letiská Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad – Tatry, Žilina, Sliač, verejné prístavy, prekladiská) v prvom kroku sprivatizovať 49% akcií a v druhom kroku do konca volebného obdobia sprivatizovať zvyšné podiely - úplne alebo čiastočne podľa výsledkov štúdií realizovateľnosti a výhodnosti privatizácie zvyšných podielov v jednotlivých spoločnostiach
  • vytvoriť podmienky na vstup ďalších konkurencieschopných dopravcov v železničnej doprave
  • doprivatizovať spoločnosti SPP, Transpetrol, Slovak Telecomu, ZSE, SSE, VSE, SE (pokiaľ to privatizačné zmluvy dovoľujú), podložené štúdiami realizovateľnosti a výhodnosti
  • pri akejkoľvek privatizácii dbať na to, aby kupujúcim nebol ďalší štátny subjekt a zmluvne zaviazať kupujúcich poskytovať aj naďalej služby rovnakého účelu na území SR spôsobom, ktorý neznižuje bezpečnosť strategicky významnej infraštruktúry
  • zaviesť outsourcing služieb súvisiacich s vodným hospodárstvom v prospech súkromných spoločností (ide najmä o dodávky servisných služieb a vodohospodárskych činností pri údržbe vodných tokov a protipovodňovej ochrane), podložený štúdiami realizovateľnosti
  • sprivatizovať služby vo vodnom hospodárstve (t.j. vo vlastníctve a prevádzke Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.), ktoré priamo nesúvisia s úlohami správcu povodí – predovšetkým privatizácia malých vodných elektrární, rekreačných zariadení, servisných a iných služieb
Decentralizácia a privatizácia
  • vo verejnom obstarávaní zaviesť jednoznačné a transparentné kritériá hodnotenia, ktoré by boli zverejnené spolu s každou výzvou
  • po uzávierke každého verejného obstarávania zverejniť zoznam prihlásených subjektov, výsledky bodových hodnotení každého z kritérií u všetkých subjektov, prípadne u zamietnutých žiadostí zoznam nesplnených náležitostí
  • za každé verejné obstarávanie do infraštruktúry vo verejnom sektore nad 1 mil. EUR určiť jednu zodpovednú osobu, posilniť jej právomoci a zvýšiť osobnú zodpovednosť v prípade dokázateľného pochybenia
Zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania

Nízku mieru bezpečnosti v sektore energetickej infraštruktúry potvrdzujú nedávne prerušovania dodávok zemného plynu. Nie sú neznáme ani rozsiahle výpadky elektrickej energie typu black-out vo vyspelých krajinách Európy (Taliansko v septembri 2003, Západná Európa a časť Nemecka v novembri 2006). Jedná sa o sektor, kde je v každom časovom okamžiku nevyhnutné udržiavať rovnováhu medzi výrobou a odberom, pretože v opačnom prípade by dochádzalo k zmene kvality dodávok a mohlo by dôjsť aj k poškodeniu zariadení. To však je čoraz viac sťažované čoraz väčším zastúpením menších zdrojov - najmä na báze veternej alebo slnečnej energie, ktorých výkony sú nestále a nepredvídateľné. Medzi nedostatky patria nesprávne nastavené ochrany a automatiky v elektroenergetických sústavách, zlyhávanie ľudského faktoru (napr. dlhý čas reakcie) a technicky slabé miesta v prepojených prenosových sústavách v rámci EÚ.
Kľúčovými aspektmi zvyšovania bezpečnosti v oblasti energetiky sú preto nástroje diverzifikácie a snahy o udržiavanie súladu výrobných kapacít a predpokladaného dopytu. Pri dovoze sú možnosti prenosu veľkých množstiev na veľké vzdialenosti obmedzené technicky ako aj skutočnosťou, že aj tam je potrebné najprv nájsť prebytok.

Zámer zvýšenia bezpečnosti je možné docieliť nasledujúcimi opatreniami:

  • vypracovať novú stratégiu energetickej bezpečnosti, ktorá by bola previazaná so štátnym monitorovacím systémom energetickej efektívnosti a bezpečnosti a zároveň by slúžila ako zdroj kvalitných informácií pre podnikateľov v sektore
  • vypracovať koncepciu podpory diverzifikácie energetiky (zahŕňajúca audit existujúcich možností podpory zo strany vlády, stanovenie mechanizmov podpory, stanovenie jasných a objektívnych kritérií projektov, ktoré podporu spĺňajú na nediskriminačnom princípe, analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie)
  • politická podpora a lobbing pre diverzifikáciu energetických surovín
Koncepčný prístup k energetickej bezpečnosti a k diverzifikácii
  • do legislatívy zakotviť mechanizmus spolupodieľania sa na finančných následkoch prípadných výpadkov v dodávkach, ak štát musí prikročiť k regulácii núdzového stavu na základe zákona - pokiaľ k danému stavu došlo na základe toho, že tieto spoločnosti nemali dostatočne zmluvne a technicky zabezpečené náhradné riešenia
  • náklady spojené s udržaním bezpečnosti spoločnostiam uznať ako oprávnený náklad
Zvyšovanie spoluzodpovednosti súkromných energetických firiem za energetickú bezpečnosť

Martin Valentovič (M.E.S.A.10) je absolvent Fakulty manažmentu Univerzity Komenského a Ústavu medzinárodných vzťahov a aproximácie práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 pracuje ako analytik v spoločnosti M.E.S.A.10, kde sa venuje predovšetkým analýzam a návrhom v oblasti hospodárskych reforiem, strategického plánovania, regionálneho rozvoja, fiskálnej decentralizácii, sociálnej oblasti, tvorbe ekonomických modelov a geografickej optimalizácii.
V rokoch 2000-2001 pôsobil ako expertný poradca Úradu vlády SR pre analýzu a návrh systémových opatrení na zlepšenie fungovania katastrov nehnuteľností v SR, v rokoch 2003 – 2005 ako konzultant splnomocnenca vlády pre decentralizáciu a reformu verejnej správy, v rokoch 2007 – 2008 ako konzultant MH SR pre kalkuláciu dopadov zavedenia rekreačných šekov. Taktiež pôsobil ako konzultant a hlavný expert viacerých samosprávnych krajov, obcí a mikroregiónov pre vypracovanie PHSR, rozvojových stratégií a pod. V roku 2006 vypracoval Audit podnikateľského prostredia v sektoroch infraštruktúry energetiky a dopravy v spolupráci s RUZ a ZPS.
Je autorom viacerých odborných štúdií. Pravidelne prispieva do publikácie Súhrnná správa o stave spoločnosti (kapitoly Privatizácia, Verejná správa, Regionálny rozvoj a vidiek).

Radovan Ďurana (INESS) je analytik a spoluzakladateľ INESS Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Vo svojej analytickej činnosti sa venuje najmä oblastiam týkajúcim sa verejných financií a trhom s energiami. Vo svojej publikačnej a prednáškovej činnosti sa venuje najmä aktuálnej bilancii a dopadom rozpočtu verejnej správu a sociálneho systému s dôrazom na dôchodkové zabezpečenie.
Radovan Ďurana je spoluautorom publikácie Analýza sociálneho systému a návrhy riešení (2006), je pravidelným prispievateľom textu o sociálnom zabezpečení do publikácie Súhrnná správa o stave spoločnosti (2008-2010). Je spoluautorom publikácie Zdravý zisk (2007). Radovan Ďurana pravidelne publikuje komentáre v hlavných slovenských denníkoch a týždenníkoch. Je manažérom portálu Cena štátu, ktorý je zameraný na prehľadné zobrazenie informácií o rozpočte verejnej správy.

Jozef Drahovský sa zaoberá informačnými technológiami a dopravou. Analýzy a návrhy z dopravy publikuje v médiách a na svojom blogu, za čo mu bola za rok 2007 udelená novinárska cena. Je autorom viacerých materiálov o doprave, o ktorých prednášal aj na medzinárodných konferenciách. Pripomienkuje legislatívne materiály týkajúce sa najmä dopravy. Spolupracuje s viacerými inštitúciami a spoločnosťami v oblasti dopravy a informačných technológií. Je autorom niekoľkých vynálezov, pričom prvý podal ešte počas štúdia na strednej elektrotechnickej škole.

Radovan Kazda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Ako výskumný a odborný pracovník pôsobil v rokoch 1996-2004 vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva a nástupníckych organizáciách, kde sa venoval najmä problematike krajinného inžinierstva (závlahy a odvodnenie pôd), hydropedológii a ekológii. V rokoch 1999-2004 bol prednostom Únie krajinných inžinierov Slovenska. Od roku 2002 externe spolupracoval s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika, bol koordinátorom a hlavným riešiteľom projektu Znižovanie rizík korupcie v poľnohospodárstve.
Od septembra 2004 pôsobí v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika, kde sa venuje problematike regulácií v agrárnej a environmentálnej politike, predovšetkým v týchto oblastiach: odpadové hospodárstvo, klimatické zmeny a emisná politika, štátne vlastníctvo pôd, ochrana prírody, vodné a lesné hospodárstvo. Spolupracoval s Inštitútom pre verejné otázky – je autorom kapitoly o poľnohospodárstve v Súhrnnej správe o stave spoločnosti (2003, 2004, 2005, 2006) a kapitoly o životnom prostredí v publikácii Slovensko na ceste do neznáma (2003). Spolupracoval tiež s Transparency International Slovensko (Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku, 2003, 2004). Od roku 2000 pravidelne publikuje vo viacerých médiách k témam týkajúcim sa agrárnej a environmentálnej politiky. Od roku 2005 koordinuje konferencie zamerané na environmentálnu politiku. Od roku 2009 je vydavateľom a editorom odborného e-zinu o odpadovom hospodárstve v SR Odpady-Portal.sk.