9. KAPITOLA: 
KULTÚRNY A MEDIÁLNY PRIESTOR

AUTORI: F. BLAŠČÁK (GARANT), M. ADAMOV
Financovanie kultúry po roku 1989 je zmesou centralizmu, neefektívnosti a protekcionizmu

Jediné zmeny na Slovensku v oblasti kultúry a médií po roku 1989 sú zmeny špecifického typu: sloboda vyjadrenia a združovania (neziskové organizácie), grantová podpora, či decentralizácia kultúrnych inštitúcii v rámci reformy verejnej správy. Boli viac prirodzeným dôsledkom transformácie politického systému, než by sa mohli stať vlastným predmetom reformy kultúry a médií na Slovensku. Absencia reformy naviazanej na programovo otvorený a ekonomicky únosný model kultúrnej politiky je v kultúrnom a mediálnom priestore príčinou hlavných problémov:

  • vládou riadený inštitucionálny rámec, politicky ovplyvňovaný a konkurenciu deformujúci kultúrny priestor,
  • centralizované a neefektívne financovanie kultúry,
  • politicky zviazaný a finančne nákladný systém verejnoprávnych médií.

Inštitucionálny rámec a kultúrna politika sú do značnej miery normalizačným dedičstvom. V kultúrnom priestore sa preto darí „známostnej“ ekonomike, centralizmu i politickému zasahovaniu. Nastavenie motivácií v ňom vedie ku konzervovaniu daného stavu, ktorý sa prejavuje byrokraciou v riadení (tým aj nízkou mierou pružnosti, napríklad nedostatočnou a nekvalitnou infraštruktúrou), nehospodárnosťou, absenciou kontrolných a hodnotiacich mechanizmov (s tým súvisiacou neadresnosťou zodpovednosti) a deformáciou konkurenčných podmienok v oblasti výkonov (tým nedôverou v súkromný sektor). Kultúrnemu priestoru dominujú rozličné príspevkové organizácie s výsadným prístupom k verejným zdrojom.
Financovanie kultúry je zmesou centralizmu, neefektívnosti a protekcionizmu štátom a samosprávami zriaďovaných kultúrnych inštitúcií (príspevkových organizácií). Reforma verejnej správy decentralizovala kultúrne inštitúcie do majetku samospráv, kde živoria, lebo na ich prevádzku a rozvoj samosprávam chýbajú finančné zdroje. Absencia motivácii podporovať kultúru spôsobuje, že chýbajú peniaze z iných ako verejných zdrojov. Kultúrne inštitúcie nevyužívajú svoj podnikateľský potenciál (samofinancovanie). Neobhájiteľná je povinnosť umelcov a autorov (všeobecne) prispievať do umeleckých fondov (plošné a nedobrovoľné zdaňovanie umeleckých výkonov).
Verejnoprávne média sú financované prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu a koncesionárskych poplatkov, ktoré sú de facto dodatočnou daňou. Navyše, získavajú príjmy z reklamy, ktoré sú v prípade súkromných médií jediným zdrojom financovania. Flagrantným prejavom protekcionizmu v oblasti médií je finančná podpora TASR.
Problémom inštitucionálneho status quo je tiež finančné prepojenie štátu k cirkvám. Neuspokojivý je zároveň stav v ochrane pamiatkového fondu. Mnohé objekty v režime pamiatkovej ochrany boli po roku 1989 vrátené pôvodným vlastníkom, zvyčajne v zlom technickom stave. Ochrana pamiatok je povinnosťou ich vlastníkov, ktorí svoje vlastnícke práva vykonávajú v striktne regulovanom prostredí. Doteraz sa nepodarilo vyriešiť množstvo otázok, týkajúcich sa kompenzácií štátu a obcí jednotlivým vlastníkom za obmedzovanie ich vlastníckych práv vyplývajúcich z pamiatkovej ochrany.

V súlade s predpokladom, že kultúra je komunitná aktivita alebo slobodné podnikanie, a jej nositeľmi sú jednotliví aktéri vo verejnom priestore a trhovom prostredí, by reformná vláda mala považovať za žiaduci stav podmienky, v ktorých:

  • Súkromný sektor (jednotlivci, podnikateľské a neziskové inštitúcie) budú zodpovedať za podporu kultúrnych aktivít a inštitúcií,
  • Nebude obmedzovaná konkurencia poskytovateľov kultúrnych služieb a iných produktov v tejto oblasti,
  • Budú v oblasti financovania dominovať vzťahy na dobrovoľnom princípe.

Reformná vláda by mala v oblasti kultúry presadzovať decentralizáciu a liberalizáciu systému kultúrnych inštitúcií (vrátane cirkví), privatizáciu verejnoprávnych médií, zníženie miery prerozdeľovania verejných zdrojov na centrálnej úrovni a zrovnoprávnenie všetkých subjektov vo vzťahu k orgánom štátnej a verejnej správy ako poskytovateľom podpory z verejných zdrojov a ekonomické nástroje, ktoré prenesú zodpovednosť za financovanie kultúry na jednotlivcov, podnikateľské subjekty a neziskové inštitúcie.

Reformná vláda by sa v oblasti kultúry a médií preto mala sústrediť na nasledovné zámery:

  1. 9.1 | Inštitucionálna reforma v oblasti kultúry
  2. 9.2 | Odluka cirkví od štátu
  3. 9.3 | Redukcia a zmena spôsobu prerozdeľovania verejných zdrojov
  4. 9.4 | Posilnenie nezávislosti médií a liberalizácia vysielania programov verejnej služby

Súčasný centralizmus a politické ovplyvňovanie nie je v súlade s predpokladom kultúry ako komunitnej aktivity. Z tohto predpokladu vyplýva nevyhnutnosť redukcie kompetencií štátu v oblasti kultúry, zrušenia Ministerstva kultúry SR (MK SR) a ním zriadených príspevkových organizácií. Systém kultúrnych inštitúcií je potrebné transformovať a liberalizovať tak, aby zodpovedal predstave minimálnej vlády v slobodnej a prosperujúcej spoločnosti a v právnom štáte.

Zámer znížiť podiel centrálne prerozdeľovaných verejných zdrojov, eliminovať politické zasahovanie v oblasti kultúry a deregulovať výkon vlastníckych práv v oblasti kultúrneho dedičstva by mohla reformná vláda zabezpečiť nasledovnými opatreniami:

  • zrušenie všetkých príspevkových organizácií v pôsobnosti MK SR (archívy jednotlivých organizácií presunúť do jednej „pamäťovej“ inštitúcie – napríklad na Ústav pamäti národa)
  • zrušenie Ministerstva kultúry SR
Decentralizácia systému kultúrnych inštitúcii
  • zriadenie Fondu pre kultúru (Art Council) v gescii Úradu vlády, ako nástroja na prerozdeľovanie nevyhnutného minima verejných zdrojov určených hlavne na: verejnoprávne vysielanie a ťažiskové kultúrne zámery (napríklad ochrana pamiatok)
  • transformácia Audiovizuálneho fondu a jeho zlúčenie s Fondom pre kultúru
  • audit a následná privatizácia resp. transformácia kultúrnych inštitúcií na akciové spoločnosti resp. neziskové organizácie
  • privatizácia majetku v správe jednotlivých kultúrnych inštitúcií
  • novelizácia zákona o štátnom jazyku odstraňujúca finančné sankcie a zasahovanie do slobodného šírenia informácií a minimalizujúca zásahy do súkromnej sféry
Transformácia a liberalizácia systému kultúrnych inštitúcií
  • znížiť regulácie výkonu vlastníckych práv v objektoch v režime pamiatkovej ochrany novelou zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu
  • redukcia pamiatkového fondu
Ochrana pamiatok

Reformná vláda by nemala udržiavať (či dokonca prehlbovať) špeciálny právny a ekonomický režim vzťahu medzi štátom a cirkvami. Prevádzka cirkví a náboženská aktivita by mala byť, rovnako ako v prípade iných komunít, na ich členoch a sympatizantoch a nezávislá od štátu.

Zámer nefinancovať náboženskú činnosť cirkví centrálne z verejných zdrojov bude možné naplniť prostredníctvom nasledujúcich opatrení:

  • novela zákona č. 308/1991 Zb. a zrušenie špecifickej právnej subjektivity cirkví. Zrušenie regulácií pre zakladanie cirkví. Transformácia cirkví na občianske združenia sui generis
  • neposkytovať z verejných zdrojov nijaké dotácie na náboženskú a duchovnú činnosť. Vo verejnoprospešných službách (sociálne služby a vzdelávanie), ktoré cirkev poskytuje, je cirkev vo vzťahu k orgánom verejnej správy ako poskytovateľom dotácií rovnoprávna s ostatnými štátnymi alebo súkromnými poskytovateľmi
  • zmeniť mechanizmus financovania cirkví novelami zákonov (č. 218/1949 Zb., č. 16/1990 Zb., č. 522/1992 Zb., č. 467/2005 Zb.) tak, že cirkvám bude umožnené uchádzať sa o asignáciu 2% z daní na vlastnú prevádzku a náboženskú činnosť
Zmena právnej subjektivity a spôsobu financovania cirkví
  • redukcia pamiatkového fondu v majetku cirkví
  • starostlivosť o kultúrne pamiatky v majetku cirkvi riešiť prostredníctvom možnosti uchádzať sa o podporu v príslušných grantových programoch (Fond pre kultúru)
Ochrana pamiatok v majetku cirkví

Prostredníctvom rozšírenia asignačného mechanizmu zaviesť jednoduchý a otvorený systém finančnej podpory kultúry a umenia rešpektujúci princíp subsidiarity. Prerozdeľovanie nevyhnutného minima verejných zdrojov prostredníctvom otvorených grantových programov v gescii Fondu pre kultúru s jasnými pravidlami a nezávislými komisiami.

Zámer znížiť podiel centrálne prerozdeľovaných verejných zdrojov smerujúcich do kultúry je možné dosiahnuť prostredníctvom nasledovných opatrení:

  • grantový systém MK SR nahradiť systémom špeciálnej daňovej asignácie fyzických osôb a právnických osôb pre podporu umeleckých a kultúrnych aktivít (ako špeciálna časť nad rámec existujúceho asignačného mechanizmu)
  • zjednodušenie daňovej asignácie (napr. aj umiestnením na prvú stranu tlačiva daňového priznania)
  • vytvoriť možnosť distribuovanej asignácie (viacerým subjektom) a fixovanej asignácie (na 3-5 rokov dopredu)
Zmena systému prerozdeľovania verejných zdrojov
  • vytvorenie kritérií a jednoduchá (elektronická) obsluha systému nominácií a rotácie (napr. formou verejného losovania) členov grantových komisií
  • zloženie komisie bude predmetom verejného losovania
  • zaviesť povinnosť zverejňovať audio/video záznamy z rokovania grantových komisií
Transparentné prerozdeľovanie verejných zdrojov
  • zrušenie povinnosti umelcov a autorov (všeobecne) prispievať do umeleckých fondov




Odstránenie dodatočného zdanenia umeleckých výkonov

Vágne vymedzenie pojmu „verejnej služby a verejného záujmu“ pre oblasť verejnoprávnych médií spolu s ich finančnou nedisciplinovanosťou má za následok pretrvávajúci neštandardný model ich financovania, kombinujúci koncesionárske poplatky s dotáciami od štátu, ktoré ako nástroj politického ovplyvňovania podliehajú svojvôli a vnútornému nastaveniu politických garnitúr k vedeniu STV a SRo.

Zámer znížiť politické ovplyvňovanie médií a v rámci prechodu na digitálne vysielanie vytvoriť podmienky pre súťaž súkromných subjektov v oblasti vysielania programov verejnej služby by reformná vláda mohla zabezpečiť týmito opatreniami:

  • zrušenie koncesionárskych poplatkov novelizáciou zákona č. 68/2008 Z. z
  • privatizácia Slovenskej televízie (STV), Slovenského rozhlasu (SRo) a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR)
Privatizácia verejnoprávnych médií
  • presné zadefinovanie pojmu „program verejnej služby“ - na tieto aktivity kontrahovať zmluvou prostriedky zo štátneho rozpočtu do rozpočtu Fondu pre kultúru
  • umožnenie súkromným prevádzkovateľom televízneho a rozhlasového vysielania uchádzať sa v súťaži o vysielanie „program verejnej služby“ prostredníctvom grantového programu Fondu pre kultúru
Liberalizácia vysielania programov verejnej služby
  • zrušenie regulácie pre vysielanie videa na internete
  • novela tlačového zákona s cieľom posilniť nezávislé postavenie printových médií (zrušenie práva na odpoveď)
Posilnenie nezávislosti médií

Fedor Blaščák je filozof, nezávislý kurátor a kultúrny aktivista. V rokoch 2004 – 2009 pôsobil ako doktorand na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 2005 spolu s vydavateľstvom TREND Holding realizuje projekt Myslím ekonomicky, ktorý iniciuje vznik diskusných klubov na stredných školách.
V roku 2008 spolu s Marekom Adamovom založil iniciatívu Memory Kontrol ako interdisciplinárnu platformu pre historickú reflexiu súčasných dejín.

Marek Adamov je absolvent kulturológie a manažmentu kultúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas vysokoškolských štúdií sa stal spoluzakladateľom občianskeho združenia Truc sphérique, ktorého je riaditeľom. Od roku 2003 sa väčšina aktivít združenia realizuje v nezávislom kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie, ktoré je originálnym priestorom železničnej zastávky slúžiacim pre súčasné umenie naprieč žánrami.
Na Stanici Adamov okrem spolupráce na programe akcií, výstav, festivalov a workshopov zodpovedá i za fundraising, medzinárodný i lokálny networking, rezidenčný program pre mladých umelcov a manažment nových projektov.
Marek Adamov spolupracuje aj s ďalšími organizáciami v kultúre ako konzultant, kurátor, lektor a snaží sa o väčšiu spoluprácu a networking a tiež lepšie postavenie nezávislej kultúry.