Rozsiahla, centralizovaná, nehospodárna a ťažko kontrolovateľná správa vecí verejných na Slovensku v súčasnosti výrazne finančne zaťažuje ľudí, zasahuje do ich ekonomických rozhodnutí a ešte väčšiu finančnú zaťaž prenáša do budúcnosti. Tento spoločný problém verejných financií a ich správy sa odvíja od prerozdeľovania finančných prostriedkov verejnou správou nad rámec v bežnom roku ňou získaných príjmov (najmä vynútením od daňovníkov) a od jej zasahovania do činností, ktoré nepatria medzi funkcie vlády v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou. Rozsah a vplyv verejnej správy neúmerne rozširujú a deformovanú štruktúru verejných výdavkov prehlbujú aj eurofondy.
Spoločný problém verejných financií na Slovensku pozostáva z nasledovných vzájomne prepojených problémov, ktoré si vyžadujú prioritné riešenie:
Slovenská vláda tieto problémy a deformácie verejných financií v ostatných rokoch značne prehĺbila, tým preniesla väčšie problémy do budúcnosti a sťažila ich riešenia ďalším vládam. Problémy vo verejných financiách na Slovensku prehlbujú aj dôsledky politík a noriem EÚ, napríklad ovplyvňovaním rozsahu a štruktúry verejných výdavkov a nemožnosťou znížiť niektoré dane pod stanovenú minimálnu úroveň v EÚ.
Reformná vláda by sa mala zamerať na odstraňovanie príčin uvedených deformácií, tým napĺňať dlhodobý cieľ zásadnej reformy verejných financií: primárna zodpovednosť jednotlivcov a domácností za financovanie a zabezpečovanie ich činností namiesto súčasnej kvázi zodpovednosti vlády za financovanie a zabezpečovanie mnohých aktivít za ľudí. Podľa dlhodobo cieľovo nastavenej predstavy reformnej vlády by mali byť podnikajúci a nepodnikajúci jednotlivci, ktorí sú čo najviac finančne a inak sebestační, od vlády nezávislí (neočakávajúci jej „pomoc“) a konkurenčných podmienkach motivovaní a schopní sa prispôsobovať zmeneným podmienkam.
Reformná vláda by mala mať ambíciu zásadnou reformou presmerovať verejné financie k žiaducemu stavu:
Vláda by sa preto mala sústrediť na ochranné funkcie vo vzťahu k svojim občanom na udržiavanie slobodnej, prosperujúcej a bezpečnej spoločnosti. Miera vládneho prerozdeľovania vytvorených zdrojov by mala byť menšia ako polovica súčasnej miery prerozdeľovania. Reformná vláda by určite napríklad nemala zasahovať do dobrovoľných výmen a iných činností ľudí, do trhového hospodárstva a nemala by ani podnikať a vyvíjať komerčné aktivity.
V žiaducom stave sa predpokladá, že rozhodnutia o daniach, sociálnych odvodoch a iných súčastiach verejných financií budú v plnej kompetencii slovenských inštitúcií a nebudú existovať harmonizačné a ani iné podoby nadnárodných foriem, ktoré priamo zasahujú do verejných financií na Slovensku: eurofondy, Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) a podobne.
Reformná vláda by sa vo volebnom období mala snažiť zaviesť tvrdé rozpočtové obmedzenia hospodárenia verejnej správy a v maximálne možnej miere sa priblížiť k žiaducemu stavu vzájomne prepojenými a súčasne uskutočňovanými opatreniami nasledovných zámerov:
Vláda by mala realizovať reformné zámery vzájomne prepojenými a súčasne uskutočňovanými opatreniami na príjmovej a výdavkovej strane na redukovanie úlohy vlády v ekonomike spolu s cieľom dosahovania vyrovnaného hospodárenia (počnúc posledným rokom volebného obdobia). Zároveň by mala manažovať vzájomne prepojené opatrenia na strane aktív a pasív tak, aby zastavila rast zadlžovania a vytvorila podmienky pre razantné znižovanie verejného dlhu.
Každoročné a v ostatnom období čoraz viac sa zvyšujúce deficity verejných financií predstavujú značné míňanie verejných výdavkov nad rámec príjmov na úkor budúcich platieb daňovníkmi. Deficity verejných financií a osobitné vládne projekty na Slovensku prinášajú závažné otvorené i skryté finančné záťaže do budúcnosti a zvyšujú verejný dlh. Rastúci verejný dlh a náklady na jeho obsluhu sa môžu ako snehová guľa kumulovať, zvyšovať úroky, a tým spôsobovať ďalšie náklady pre daňovníkov. Dôsledkom vládneho míňania nad pomery je aj odsávanie súkromných úspor z trhu, vytlačovanie súkromných investícií a obmedzenie (budúcej) ekonomickej výkonnosti. Riziká skrytých dlhov znásobuje napríklad nezreformovaný prvý pilier dôchodkového systému.
Riešenia týchto problémov limituje aj neefektívny manažment verejných zdrojov, nejasné a neexistujúce pravidlá manažovania štátneho a verejného dlhu a majetku, samoregulácia verejných inštitúcií, bez základných zákonných obmedzení alebo limitov, nijaký alebo minimálny externý audit a možnosť tvorby verejného dlhu bez obmedzení.
Zámerom reformnej vlády by malo byť riešiť uvedené problémy tak, že na konci volebného obdobia a v každom nasledujúcom roku bude dosahovať vyrovnané alebo prebytkové hospodárenie s verejnými financiami, a to bez zvýšenia daňového zaťaženia a spolu so znížením odvodového zaťaženia. Reformná vláda by mala predložiť do parlamentu a presadzovať ústavnú zmenu znamenajúcu povinnosť verejnej správy počnúc posledným rokom volebného obdobia každoročne hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom.
Reformná vláda by sa zároveň mala zaviazať k tomu, že zastaví rast verejného dlhu ku koncu volebného obdobia a neskôr bude znižovať jeho objem. Za týmto účelom by vláda mala vytvoriť jasné a prehľadné pravidlá manažovania dlhu a pasív v prepojení s manažovaním aktív, a tým aj čistého majetku. Vláda by tiež mala zaviesť pravidlá pre správu verejného dlhu a majetku tak, že nebude možné vytvárať nový dlh (ani skrytý dlh) a nebude dochádzať k rastu zadlženosti.
Reformná vláda by mohla dôjsť na konci volebného obdobia k vyrovnanému alebo prebytkovému hospodáreniu s verejnými financiami, zastaviť rast dlhu a vytvoriť podmienky na jeho znižovanie prostredníctvom nasledovných opatrení:
Problém každoročného míňania verejných prostriedkov na úkor budúcnosti priamo spôsobujú rýchlo medziročne rastúce verejné výdavky (dokonca rýchlejšie ako bola v tom období inflácia). Rast verejných výdavkov je spojený s vysokou mierou prerozdeľovania, klientelizmom, plytvaním, tým tlačí aj na obmedzovanie prosperity v spoločnosti.
Veľký a rýchlo rastúci objem verejných výdavkov spôsobujú napríklad:
Prílišné zasahovanie vlády v ekonomike zvýrazňujú aj zbytočné štátne aktíva – budovy, podniky a akcie vo vlastníctve štátu.
Odvolávajúc sa na úlohy, ktoré vláda (ne)má zabezpečovať v trhovej ekonomike to znamená razantný ústup vlády z ekonomiky a podstatné redukovanie verejných výdavkov a aktív štátu. Reformná vláda by sa mala zamerať na dosiahnutie úspor vo verejných výdavkoch, ktoré umožnia dosiahnuť vyrovnané hospodárenie spolu so znížením celkového daňového a odvodového zaťaženia. Vyžiada si to od vlády vytvoriť podmienky na zastavenie rastu verejných výdavkov v prvom roku, razantné znižovanie verejných výdavkov v nasledujúcich troch rokoch volebného obdobia a ich nezvyšovania v budúcnosti. Na to bude potrebné redukovanie spotreby a administratívy verejnej správy, odbúrania bežných a kapitálových transferov do podnikateľských subjektov, plytvania verejných zdrojov, ako aj systémovo zmeniť štruktúru verejných výdavkov, primárne odbúravaním výdavkov na činnosti, ktoré nepatria medzi funkcie vlády v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou.
Razantné úspory vo verejných výdavkoch môžu byť dosiahnuté uvedenými opatreniami:
V spojitosti s verejnými výdavkami vyvstávajú tiež problémy s ich financovaním z daňových a odvodových príjmov, ktoré nestačia kryť rozsiahle verejné výdavky. Daňový a odvodový systém na Slovensku je tiež neprehľadný a značne finančne a administratívne zaťažuje jeho platiteľov. Reformná vláda by sa mala zamerať na jeho zjednodušenie a na zníženie odvodového zaťaženia.
Na dosiahnutie tohto zámeru by od reformnej vlády bolo žiaduce zrealizovať nasledovné opatrenia:
Reformná vláda by mala tiež nastaviť podmienky na výrazné zvýšenie transparentnosti správy verejných financií (odkaz na kapitolu 2).
Na dosiahnutie tohto zámeru by reformná vláda mohla uskutočniť nasledovné opatrenia:
Korupcii a klientelizmu sa na Slovensku darí aj v eurofondoch. Dôvodom je skutočnosť, že ministerstvá a ďalšie orgány verejnej správy zapojené do prerozdeľovania eurofondov nie sú povinné automaticky zverejňovať všetky informácie o rozhodovacom procese schvaľovania žiadostí (projektov). Čo nie je tajné, je verejné. A v eurofondoch niet čo tajiť.
Zložitá byrokracia v eurofondoch na oboch stranách (teda pre poskytovateľov i pre prijímateľov) znamená zbytočné náklady, časové straty a vytvára priestor pre nerovnaké, nespravodlivé a netransparentné rozhodovanie. Eurofondy na Slovensku navyše nesmerujú prioritne do tých regiónov, kam by podľa politických deklarácií smerovať mali.
Nízka miera spolufinancovanie konečnými prijímateľmi znamená ich nedostatočnú zainteresovanosť na efektívnejšom využití celkových zdrojov, dochádza k čerpaniu pre čerpanie samotné a k mrhaniu verejných zdrojov na nezmyselné projekty.
Eurofondy sa v EÚ prerozdeľujú už desiatky rokov, ich záber sa neustále rozširuje (nové regióny, nové ciele podpory) napriek tomu, že definované ciele nedokážu efektívne plniť. Negatívnym dôsledkom tejto politiky je nárast úlohy verejného sektora v spoločnosti (väčšina eurofondov smeruje na podporu projektov realizovaných štátom či samosprávou) a nárast korupcie a klientelizmu.
Na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti prerozdeľovania eurofondov by vláda mala prijať opatrenia v troch oblastiach:
Problémy verejných financií na Slovensku sa prehlbujú a budúce zmeny obmedzujú práve spoločné politiky, rozpočtové rámce a harmonizačné a iné regulačné normy nadnárodných inštitúcií, osobitne EÚ.
Desiatky rokov existencie regionálnej politiky EÚ a desiatky miliárd eur daňovníkov členských krajín EÚ minutých na cieľ „vyrovnávať“ regionálne rozdiely napríklad nedokázali tento pochybný a absurdný cieľ splniť. Negatívnym výsledkom tejto politiky je nárast úlohy vlády v spoločnosti (väčšina eurofondov smeruje na podporu projektov realizovaných štátom či samosprávou) a nárast korupcie a klientelizmu.
Aj ďalšie spoločné politiky EÚ nafukujú a deformujú verejné financie a ich štruktúru aj na Slovensku. Príkladom je Spoločná poľnohospodárska politika. Negatívnym dôsledkom jej dlhodobejšej existencie je tiež zvýšenie úlohy a zasahovania vlády v spoločnosti, miery prerozdeľovania, deformovanejšie verejné výdavky (presmerovávané na poľnohospodárstvo na úkor iných), plytvanie peňazí daňovníkov a udržiavanie nehospodárnosti, nízkej efektívnosti, prebytkov a vyšších cien v poľnohospodárstve.
Obmedzenia daňovej politiky na Slovensku, priaznivejších konkurenčných podmienok a prílevu mobilného kapitálu predstavujú súčasné prvky daňovej harmonizácie. Závažným rizikom sú predstavy a návrhy ďalšieho harmonizovania daní v EÚ, vrátane harmonizovania daní z príjmov. Ďalšie harmonizovanie daní by malo pre občanov Slovenska značné negatívne dopady. Mohlo by to pre Slovensko znamenať zastavenie znižovania daní alebo vyššie dane, prípadne komplikovanejší daňový systém. Strata ďalšej časti výhod daňovej konkurencie by celkovo obmedzila slobodu ľudí, konkurenciu na trhoch, mobilitu práce a kapitálu, podnikateľskú aktivitu, podporila vlády v plytvaní s peniazmi daňovníkov a brzdila rast životnej úrovne.
Reformná vláda by sa preto mala zasadzovať na zrušenie všetkých foriem regulácií, noriem a spoločných európskych politík v oblasti verejných financií, prispievajúcich k politickej centralizácii v Únii. Na dosiahnutie tohto by mala aktívne hľadať podporu aj u zástupcov ďalších členských krajín EÚ, resp. sa snažiť dosiahnuť čo najvyššiu úroveň samostatnosti v rozhodovaniach o týchto otázkach.
Reformná vláda by sa mala snažiť dosiahnuť tento zámer nasledovnými opatreniami:
Peter Gonda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojej publikačnej činnosti a v akademických a verejných prednáškach sa venuje predovšetkým princípom ekonómie, verejným financiám, úlohe vlády v ekonomike, financovaniu sociálnej sféry, problematike peňazí a ekonomickým aspektom Európskej únie.
V súčasnosti je napríklad koordinátor a lektor cyklu seminárov o ekonómii a ekonomickom myslení v rámci projektu Akadémia klasickej ekonómie a koordinátor cyklu ekonomických prednášok renomovaných osobností zo zahraničia na Slovensku v rámci projektu Conservative Economic Quarterly Lecture Series.
Peter Gonda bol v minulosti napríklad koordinátorom projektu a odborným garantom publikácie Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie (2002), Návrh sociálnej reformy na Slovensku (2005) a spolueditorom kníh Slovensko na ceste do neznáma (2003) a Na obranu slobodného trhu (2007). Spolupracoval aj na projekte a vypracovaní publikácie Analýza dôchodkového systému na Slovensku (2002). V rokoch 2001 – 2004 bol autorom kapitoly Verejné financie a spoluautorom kapitol Sociálna politika a Dôchodková reforma, ktoré boli súčasťou publikácie Slovensko. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Prispel aj napríklad vypracovaním kapitoly Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky do publikácie Etika v manažmente (2008).
Martin Mlýnek pracuje ako vedúci oddelenia riadenia rizík v spoločnosti Allianz – Slovenská d.s.s., a. s. a zároveň je postgraduálnym študentom na Ekonomickej univerzite s výskumným zameraním ekonometrická analýza hospodárskeho rastu a modely ekonomického rastu. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje predovšetkým ekonomickým teóriám rastu a previazanosť ekonomického rastu s kapitálovým trhom. S tým súvisí aj pracovné zameranie, kde sa predovšetkým venuje analýze rizika súvisiaceho s investovaním na kapitálových trhoch a štúdiu metód analýzy trhového rizika.
Martin Mlýnek pracoval v rokoch 2005 až 2007 na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied ako vedecký pracovník oddelenia ekonomického modelovania a analýzy. V rámci pôsobenia spolupracoval na viacerých projektoch, medzi nimi Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu, Teoretické a metodologické problémy modelov vypočítateľnej všeobecnej ekonomickej rovnováhy a mnohé iné. Mimo pracovných aktivít spolupracoval na projekte Myslím ekonomicky ako autor metodiky a odborný konzultant.
Radovan Ďurana (INESS) je analytik a spoluzakladateľ INESS Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Vo svojej analytickej činnosti sa venuje najmä oblastiam týkajúcim sa verejných financií a trhom s energiami. Vo svojej publikačnej a prednáškovej činnosti sa venuje najmä aktuálnej bilancii a dopadom rozpočtu verejnej správu a sociálneho systému s dôrazom na dôchodkové zabezpečenie.
Radovan Ďurana je spoluautorom publikácie Analýza sociálneho systému a návrhy riešení (2006), je pravidelným prispievateľom textu o sociálnom zabezpečení do publikácie Súhrnná správa o stave spoločnosti (2008-2010). Je spoluautorom publikácie Zdravý zisk (2007). Radovan Ďurana pravidelne publikuje komentáre v hlavných slovenských denníkoch a týždenníkoch. Je manažérom portálu Cena štátu, ktorý je zameraný na prehľadné zobrazenie informácií o rozpočte verejnej správy.
Dušan Sloboda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) vyštudoval regionálnu geografiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2001-2004 pracoval na odbore európskej integrácie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. V roku 2004 pôsobil ako stážista na DG Regional Policy v rámci Európskej komisie v Bruseli.
V Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika (KI) pracuje od roku 2004 ako analytik, pričom sa špecializuje na oblasť regionálneho rozvoja (regionálna politika SR a EÚ), verejnej správy (fiškálna decentralizácia a komunálna reforma, regionalizácia Slovenska) a niektorým aspektom vzťahu Slovensko – Európska únia. Je spoluautorom publikácie Poznámky k návrhu Ústavy Európskej únie (2003) a kapitoly o regionálnej politike v publikácii Slovensko na ceste do EÚ: Kapitoly a súvislosti (2003). Je spoluautorom štúdií Fiškálna decentralizácia a obce (2005) a Župný variant 2005 (2005). Je autorom analýzy Slovensko v EÚ - vplyv eurofondov a environmentálnych regulácií (2005), štúdie Slovensko a regionálne rozdiely. Teórie, regióny, indikátory, metódy (2006), štúdie Slovensko - krajina poslancov (2006) a analýz Smerovanie investičných stimulov do regiónov SR (2007), Eurofondy a regionálne rozdiely na Slovensku. Prípad priority Lokálna infraštruktúra (2004-2006) (2007) a Kam smerujú eurofondy na Slovensku? (2007). Od septembra 2006 je tiež jedným z hodnotiteľov opatrení samospráv v rámci projektu INEKO: HESO-regióny resp. v rámci projektu CPHR: HSO-regióny. Je editorom webstránok KI a od roku 2007 i newslettra KI - Konzervatívne listy.
