Základným problémom slovenskej zahraničnej politiky od vzniku Slovenska, najmä v rokoch 2006 až 2010, je jej nejednoznačná hodnotová orientácia. Tá sa prejavuje predovšetkým vo vzťahu ku krajinám, ktoré porušujú ľudské práva a občianske slobody. Ďalším problémom je skutočnosť, že Slovenská republika ako malá krajina sa pri obrane pred vonkajším nepriateľom nemôže spoliehať iba sama na seba a je potrebné, aby bola súčasťou efektívneho systému kolektívnej obrany, ktorý by Slovensku poskytoval bezpečnostné záruky. Takouto organizáciou je v súčasnosti iba NATO. Preto snahy o vybudovanie Európskej obrannej a bezpečnostnej politiky na úkor oslabenia NATO a transatlantickej bezpečnostnej spolupráce nie sú v záujme Slovenskej republiky. Zahraničnú politiku Slovenskej republiky tiež ohrozujú snahy o vybudovanie Európskej zahraničnej politiky zakotvené v Lisabonskej zmluve.
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Slovenská republika samú seba chápe ako súčasť západnej civilizácie, čo je vyjadrené jej aktívnym členstvom v medzinárodných organizáciách, ktoré sú pre jej občanov z pohľadu slobody a bezpečnosti opodstatnené. Slovenská zahraničná politika sa hlási k úctyhodnej tradícií boja za slobodu, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd, zosobnenej v domácom i zahraničnom odboji proti totalitným režimom počas 20. storočia.
Slovenská vláda by preto mala viesť takú zahraničnú politiku, ktorá by vychádzala zo skutočnosti, že Slovenská republika je demokratická krajina rešpektujúca občianske slobody a panstvo práva, predovšetkým:
Reformná vláda bude dôsledne trvať na zachovaní NATO ako garanta bezpečnosti v Európe a celom transatlantickom priestore pričom sa sústredí na:
Slovenská republika aktívne podporuje udržiavanie mieru vo svete. Prispieva k nemu najmä účasťou na mierových misiách s mandátom OSN. Reformná vláda si je však vedomá (aj vzhľadom na skúsenosti Slovenska a vývoj, bezprostredne predchádzajúci druhej svetovej vojne), že udržanie mieru vo svete je často podmienené rozhodnou vôľou použiť v krajnom prípade aj silu proti agresorovi, ktorý by chcel destabilizovať medzinárodný poriadok. Slovenská republika z tohto dôvodu podporuje boj svojich spojencov proti medzinárodnému terorizmu, vrátane vojenskej účasti na medzinárodnej misii v Afganistane.
Slovenská republika bude presadzovať reformu Európskej únie tak aby sa stala združením suverénnych štátov zdieľajúcich jednotný slobodný trh tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily a úzko spolupracujúcich v oblastiach spoločného záujmu na princípe vzájomnej výhodnosti.
Slovenská republika bude naďalej realizovať svoju vlastnú zahraničnú politiku ako suverénny štát spolupracujúci v oblasti medzinárodných vzťahov s inými demokratickými krajinami.
Reformná vláda by sa preto mala orientovať na nasledovné reformné zámery:
Zámer viesť takú zahraničnú politiku, ktorá vychádza zo skutočnosti, že Slovenská republika je demokratická krajina rešpektujúca občianske slobody a panstvo práva, by reformná vláda mohla dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:
Zámer dôsledne trvať na zachovaní NATO ako garanta bezpečnosti v Európe a celom transatlantickom priestore by reformná vláda mohla dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:
Zámer naďalej realizovať svoju vlastnú zahraničnú politiku ako suverénny štát spolupracujúci v oblasti medzinárodných vzťahov s inými demokratickými krajinami by reformná vláda mohla dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:
Zámer presadzovať zastavenie procesu politickej centralizácie v Európe a zasadzovať sa o opätovnú decentralizáciu a zároveň zasadzovať sa za integráciu na báze konkurencie a slobodného trhu by reformná vláda mohla dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:
Ivan Kuhn (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a medzinárodné vzťahy na University of Kent v Canterbury vo Veľkej Británii.
V rokoch 1995–1997 pracoval ako redaktor na zahraničnopolitickom oddelení denníka SME. Od roku 1998 pracuje ako projektový manažér a konzultant v oblasti projektov financovaných z fondov Európskej únie. V rokoch 1998–2000 pracoval ako programový manažér v projektoch Phare zameraných na reformu, decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy. V rokoch 2000–2002 pracoval ako projektový manažér na projektoch prípravy žiadostí o granty ISPA na rekonštrukciu a výstavbu environmentálnej infraštruktúry. V rokoch 2002–2005 spolupracoval s rôznymi zahraničnými poradenskými firmami na realizácii projektov technickej asistencie financovaných z programu Phare. Od roku 2004 je autorom analytickej Národnej správy o výsledkoch prieskumu verejnej mienky Eurobarometer.
V Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika pracuje od roku 2007 pričom sa zameriava na tri oblasti: prvou je monitorovanie transparentnosti a objektívnosti rozhodovania o prideľovaní eurofondov na Slovensku; druhou oblasťou jeho záujmu sú medzinárodné vzťahy, bezpečnostné otázky a zahraničná politika Slovenskej republiky a treťou oblasťou ktorej sa venuje sú otázky európskej integrácie.
Je členom Slovenského združenia pre politické vedy (SZPV) a Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). V minulosti spolupracoval aj s Nadáciou Pontis, Transparency International Slovensko (TIS), AI Nova a Centrom pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA).
Svetozár Gavora je externý spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, pracuje ako prekladateľ. V roku 1985 ukončil štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V rokoch 1992-1993 absolvoval ako štipendista Kurz medzinárodných štúdií na Diplomatickej škole pri španielskom ministerstve zahraničných vecí v Madride.
Lukáš Krivošík (Nadácia F. A. Hayeka) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V súčasnosti pôsobí ako analytik Nadácie F. A. Hayeka, kde sa venuje právnym reguláciám podnikateľského prostredia. Popri tom píše od roku 2006 denné komentáre na aktuality.sk. Pokrýva široké spektrum spoločenských tém. Popri práve a ekonómií sa zaujíma o zahraničnú politiku, politickú a právnu filozofiu, psychológiu a náboženstvo.
