Dlhodobé problémy v sociálnom systéme na Slovensku priamo vyplývajú z hlavných deformácii vo verejných financiách – z nadmernej úlohy a zasahovania vlády v ekonomike a spoločnosti. Viac ako polovica obyvateľov Slovenska sú klientmi verejného sociálneho systému, ktorý im z daní a sociálnych odvodov poskytuje rôzne sociálne dávky a služby, a to aj tým, ktorí ich vzhľadom na svoje finančné možnosti nepotrebujú. Sociálny systém je tiež príliš komplikovaný, obsahujúci viac ako 70 druhov sociálnych dávok, pričom stále existuje početná skupina tých, ktorým štát pre nízku flexibilitu nedokáže pomôcť.
Spoločným problémom v sociálnom systéme na Slovensku je prílišná úloha vlády v ňom s nárokmi na vysoký objem zdrojov a zároveň spoliehanie sa mnohých ľudí na iných, osobitne na štát. Toto v značnej miere nahradilo a vytlačilo disponibilné súkromné zdroje, individuálnu zodpovednosť za svoje zabezpečenie, pomoc v rodine a iné formy dobrovoľnej solidarity. Závislosť občanov od štátu je výrazná napríklad v starobnom dôchodkovom systéme, ktorý je v situácii neustále starnúcej populácie finančne neudržateľný v súčasnej podobe. Demografický vývoj však nebude ruinovať len rozpočty, z ktorých sa budú vyplácať dôchodky, ale bude vyžadovať vyššie náklady aj na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť o starších obyvateľov.
Prioritné riešenie si vyžadujú nasledovné problémy sociálneho systému:
Dlhodobý cieľ sociálnej reformy je vyviazanie sa ľudí zo sietí verejného sociálneho systému, tým prechod od odkázanosti a závislosti na sociálnych dávkach k individuálnej a rodinnej sebestačnosti.
Za cieľovo želateľný stav v sociálnom systéme sa považujú podmienky, v ktorých:
Systém financovania sociálnej sféry by mal byť dvojpilierový, v ktorom budú prevládať súkromné a dobrovoľné schémy a doplňujúcim k nim bude verejný pilier, ktorý bude adresne garantovať základný životný štandard obyvateľov v ich núdzi.
Sociálna reforma si tak vyžaduje aj predefinovanie a praktické prestavenie úlohy vlády v sociálnej politike, ktorá by mala garantovať iba preukázateľnú, cielene adresnú sociálnu podporu ľuďom v núdzi na úrovni existenčného minima (pasívnym iba v naturálnej podobe) a mala by byť financovaná iba z daní (nie aj zo sociálnych odvodov).
Súčasťou sociálnej reformy by mala byť aj dôchodková reforma. Jej dlhodobým cieľom je po skončení transformačného obdobia (t.j. po skončení súčasných zákonných nárokov) nezávislosť ľudí od štátu, osobná zainteresovanosť a motivácia postarať sa o svoj dôchodok a o svojich blízkych bez politických zásahov. Občania budú niesť zodpovednosť za svoje zabezpečenie a budú mať neobmedzené možnosti, ako si zabezpečia príjem napríklad v starobe.
Predpokladá sa, že v žiaducom stave budú rozhodnutia o sociálnom systéme v plnej kompetencii slovenských inštitúcií a nebudú existovať harmonizačné a ani iné podoby nadnárodných foriem, ktoré priamo zasahujú do jeho podoby na Slovensku.
Základom reformných zámerov je vytvorenie podmienok na čo najvýraznejší prechod od závislosti na vládnej „pomoci“ k sebestačnosti, s cieľom maximálne možného priblíženia sa k dosiahnutiu spoliehania sa ľudí na seba a svoje schopnosti, príp. na svoju rodinu a svojich najbližších, nie na vládu.
Reformná vláda by sa preto mala orientovať na nasledovné reformné zámery:
Reformná vláda by mala uskutočňovať zámery vzájomne prepojenými a koordinovanými opatreniami smerovanými na redukovanie rozsahu sociálnej starostlivosti a jeho financovania (osobitne sociálnymi odvodmi) a na vytvorenie motivačných podmienok na dobrovoľnú solidaritu a súkromné aktivity a súkromných poskytovateľov v sociálnej sfére, ktoré nahradia vládu. Malo by to byť podporené aj napríklad liberalizáciou a dereguláciou trhov, osobitne trhu práce (vrátane zrušenia minimálnej mzdy).
Rozsiahla, neadresná a povinne vynucovaná vládna sociálna solidarita, spôsobuje závislosť mnohých ľudí od štátu v sociálnej sfére, nízku mieru sebestačnosti postarania sa o seba a svoju rodinu, pasivitu a spoliehanie sa na štát, cudzie zdroje a (politické) rozhodnutia. Osobitným problémom je závislosť občanov od štátu – od cudzích zdrojov a politických rozhodnutí - napríklad v starobnom dôchodkovom systéme. Široko, štedro a univerzálne nastavená sociálna solidarita generuje veľké objemy výdavkov na sociálnu sféru.
Reformná vláda by sa mala snažiť riešiť tieto problémy znižovaním rozsahu vynútenej sociálnej solidarity a závislosti občanov od štátu redukovaním a odbúravaním viacerých sociálnych dávok, zavedením adresnosti a obmedzením zásluhovosti. Mala by sa tiež usilovať o minimalizovanie závislosti občana na štáte, napríklad v starobe. Tým preniesť zodpovednosť na občana a rodinu a vytvoriť prostredie, v ktorom si občan bude môcť vybrať spôsob, akým si zabezpečí príjmy na život v dôchodkovom veku, a to bez politických zásahov.
Zámer zníženia rozsahu vynucovanej sociálnej solidarity by reformná vláda mohla dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:
Problémom v sociálnom systéme je tiež jeho značná administratívna a finančná nákladovosť a neprehľadnosť. Náklady výrazne dvíhajú sociálne odvody, ktoré veľkou mierou finančne zaťažujú ich platcov, zvyšujú náklady práce, obmedzujú zamestnávanie (sa) a čisté mzdy.
Reformná vláda by mala riešiť problém vysokej nákladovosti systému odstránením duplicitných organizačných štruktúr zameraných na výplatu sociálnych dávok a systémovou reformou sociálnych odvodov spolu s redukciou sociálnych dávok.
Vláda by vo volebnom období mala naštartovať reformu povinných sociálnych odvodov ich metodickým vyčistením, čiastočným znížením ich sadzieb (limitovaných fiskálnymi možnosťami a cieľmi, ako aj medzinárodnými záväzkami SR voči EÚ a Medzinárodnej organizácii práce (MOP)) a vytvorením podmienok pre výrazné zníženie nákladov práce pracovných miest s nízkymi mzdami. Znižovanie odvodového zaťaženia bude na jednej strane podmienené znižovaním rozsahu dávok sociálneho poistenia, na druhej strane financovaním dávok z daňových príjmov. Ďalšie znižovanie všeobecného odvodového zaťaženia bude podmienené dosiahnutím fiskálneho cieľa vyrovnaného hospodárenia s verejnými financiami.
Sprehľadnenie a zníženie nákladov sociálneho systému môže byť dosiahnuté nasledovnými opatreniami:
Ustupovanie vlády z financovania a poskytovania dávok a služieb sociálnej sféry môžu vyvažovať dočasné a cielene zamerané opatrenia v rámci decentralizovanej politiky zamestnanosti vedúce k sebestačnosti klienta, vytvorenie podmienok pre neobmedzovanú konkurenciu súkromných poskytovateľov služieb a liberalizované podmienky pre súkromné dôchodkové sporenia.
Motivačné podmienky sebestačnosti, dobrovoľnej solidarity a súkromných aktivít klientov a poskytovateľov v sociálnom systéme je možné nastaviť prostredníctvom nasledovných opatrení.
Súčasné prvky harmonizácie v dôchodkovom systéme a ďalších súčastiach sociálneho systému na úrovni Európskej únie a iných nadnárodných inštitúcií zvyšujú verejné výdavky na sociálnu sféru na Slovensku. Zároveň obmedzujú možnosti zásadnej sociálnej reformy, smerovanej napríklad ku garantovaniu z verejných zdrojov iba adresné existenčné minimum.
Reformná vláda by sa preto mala zasadzovať na zrušenie všetkých foriem regulácií, noriem v sociálnej oblasti, ktoré sú záväzné pre Slovensko a prispievajú k politickej centralizácii v Únii. Na dosiahnutie tohto by mala aktívne hľadať podporu aj u zástupcov ďalších členských krajín EÚ, resp. snažiť sa dosiahnuť čo najvyššiu úroveň samostatnosti v rozhodovaniach o týchto otázkach.
Reformná vláda by mohla dosiahnuť zámer napríklad nasledovnými opatreniami:
Peter Gonda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojej publikačnej činnosti a v akademických a verejných prednáškach sa venuje predovšetkým princípom ekonómie, verejným financiám, úlohe vlády v ekonomike, financovaniu sociálnej sféry, problematike peňazí a ekonomickým aspektom Európskej únie.
V súčasnosti je napríklad koordinátor a lektor cyklu seminárov o ekonómii a ekonomickom myslení v rámci projektu Akadémia klasickej ekonómie a koordinátor cyklu ekonomických prednášok renomovaných osobností zo zahraničia na Slovensku v rámci projektu Conservative Economic Quarterly Lecture Series.
Peter Gonda bol v minulosti napríklad koordinátorom projektu a odborným garantom publikácie Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie (2002), Návrh sociálnej reformy na Slovensku (2005) a spolueditorom kníh Slovensko na ceste do neznáma (2003) a Na obranu slobodného trhu (2007). Spolupracoval aj na projekte a vypracovaní publikácie Analýza dôchodkového systému na Slovensku (2002). V rokoch 2001 – 2004 bol autorom kapitoly Verejné financie a spoluautorom kapitol Sociálna politika a Dôchodková reforma, ktoré boli súčasťou publikácie Slovensko. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Prispel aj napríklad vypracovaním kapitoly Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky do publikácie Etika v manažmente (2008).
Radovan Ďurana (INESS) je analytik a spoluzakladateľ INESS Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Vo svojej analytickej činnosti sa venuje najmä oblastiam týkajúcim sa verejných financií a trhom s energiami. Vo svojej publikačnej a prednáškovej činnosti sa venuje najmä aktuálnej bilancii a dopadom rozpočtu verejnej správu a sociálneho systému s dôrazom na dôchodkové zabezpečenie.
Radovan Ďurana je spoluautorom publikácie Analýza sociálneho systému a návrhy riešení (2006), je pravidelným prispievateľom textu o sociálnom zabezpečení do publikácie Súhrnná správa o stave spoločnosti (2008-2010). Je spoluautorom publikácie Zdravý zisk (2007). Radovan Ďurana pravidelne publikuje komentáre v hlavných slovenských denníkoch a týždenníkoch. Je manažérom portálu Cena štátu, ktorý je zameraný na prehľadné zobrazenie informácií o rozpočte verejnej správy.
Martin Mlýnek pracuje ako vedúci oddelenia riadenia rizík v spoločnosti Allianz – Slovenská d.s.s., a. s. a zároveň je postgraduálnym študentom na Ekonomickej univerzite s výskumným zameraním ekonometrická analýza hospodárskeho rastu a modely ekonomického rastu. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje predovšetkým ekonomickým teóriám rastu a previazanosť ekonomického rastu s kapitálovým trhom. S tým súvisí aj pracovné zameranie, kde sa predovšetkým venuje analýze rizika súvisiaceho s investovaním na kapitálových trhoch a štúdiu metód analýzy trhového rizika.
Martin Mlýnek pracoval v rokoch 2005 až 2007 na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied ako vedecký pracovník oddelenia ekonomického modelovania a analýzy. V rámci pôsobenia spolupracoval na viacerých projektoch, medzi nimi Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu, Teoretické a metodologické problémy modelov vypočítateľnej všeobecnej ekonomickej rovnováhy a mnohé iné. Mimo pracovných aktivít spolupracoval na projekte Myslím ekonomicky ako autor metodiky a odborný konzultant.