6. KAPITOLA: 
TRHOVÉ HOSPODÁRSTVO A PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE

AUTORI: P. GONDA (GARANT), J. KARPIŠ, R. KAZDA
Fungujúci trh a zdravé podnikateľské prostredie sú kľúčovými predpokladmi pre prosperitu

Fungujúci trh a zdravé podnikateľské prostredie sú kľúčovými predpokladmi ekonomickej slobody a dobrovoľných ekonomických aktivít, tým aj slobodnej a prosperujúcej spoločnosti. Napriek systémovému zlepšeniu podmienok fungovania trhu a podnikania za ostatných dvadsať rokov na Slovensku pretrvávajú a prehlbujú sa niektoré problémy, ktoré tieto podmienky obmedzujú a deformujú.
Medzi hlavné problémy podnikateľských a iných ekonomických aktivít na Slovensku patria:

  • legislatívne bariéry podnikania a iných ekonomických aktivít,
  • priame a nepriame zásahy do slobodných rozhodnutí v podnikaní, deformujúce konkurenčné trhové prostredie (napríklad trh tovarov a služieb),
  • obmedzenia v zamestnávaní, v pracovno-právnych vzťahoch a regulácie na trhu práce,
  • nadmerné finančné zaťaženie podnikania a zamestnávania,
  • administratívne a technické bariéry podnikania a konkurencie (týkajúce sa vstupu na trh, podnikania a výstupu z trhu).

Podnikateľské prostredie a slobodné rozhodovania na trhoch na Slovensku sú obmedzované vládami a inými domácimi regulátormi, významnou mierou však aj nadnárodnými inštitúciami (osobitne EÚ), ktorých politiky, regulácie a normy sú pre Slovensko záväzné.

Trhový mechanizmus a podnikateľské prostredie môžu účinne fungovať, ak vlády a iné regulačné inštitúcie nebudú zasahovať do slobodných rozhodovaní ľudí v ich ekonomických aktivitách a budú garantovať a vymáhať základné univerzálne pravidlá nevyhnutné na fungovanie slobodnej spoločnosti, právneho štátu a trhovej ekonomiky.

Reformná vláda by mala považovať za želateľný stav, v ktorom existujú podmienky na:

  • slobodné podnikanie, zamestnávanie a iné ekonomické aktivity jednotlivcov v neobmedzovanom a selektívne nedeformovanom konkurenčnom prostredí,
  • regulované iba univerzálnymi formálnymi a neformálnymi pravidlami rešpektovania, dodržiavania a vymáhania dohôd, zmlúv a legitímnych vlastníckych práv.

Predstava reformnej vlády by v žiaducom stave na Slovensku mala spočívať aj v tom, že finančne a inak sebestační a od vlády nezávislí jednotlivci budú uskutočňovať ekonomické aktivity v nedeformovaných konkurenčných trhových podmienkach a budú motivovaní a schopní sa pružne prispôsobovať zmeneným ekonomickým situáciám. V dlhodobo žiaducom stave sa tiež predpokladá, že nebudú existovať harmonizačné a ani iné podoby nadnárodných foriem regulácií a iných obmedzení trhového a podnikateľského prostredia na Slovensku.

Na priblíženie k žiaducemu stavu by reformná vláda mala vo volebnom období riešiť hlavné problémy tak, aby v maximálne možnej miere deregulovala a liberalizovala podmienky na trhoch a vytvárala predpoklady zmluvnej slobody a zodpovednosti a dodržiavania a vymáhania vlastníckych práv.
Medzi takéto reformné zámery patria:

  1. 6.1 | Minimalizovanie zásahov do vlastníckych práv a maximalizovanie ich vymáhateľnosti
  2. 6.2 | Redukcia zásahov do slobodných rozhodnutí ľudí v podnikaní a iných ekonomických činnostiach
  3. 6.3 | Deregulácia a liberalizácia trhu práce a pracovno-právnych vzťahov
  4. 6.4 | Transformácia správy pozemkov a deregulácia a liberalizácia lesného a vodného hospodárstva
  5. 6.5 | Zníženie finančného zaťaženia podnikateľských subjektov
  6. 6.6 | Zredukovanie administratívnych a technických bariér podnikania
  7. 6.7 | Zasadzovanie sa proti normám obmedzujúcich trh a podnikateľské prostredie na úrovni EÚ

Systémové ekonomické zmeny v rámci reformných zámerov by reformná vláda mala smerovať aj k tomu, že ekonomické subjekty (napríklad pracovná sila) a ekonomické signály (osobitne ceny, aj cena práce) dokážu pružne reagovať na externé šoky, tým nepriamo zmierniť, príp. eliminovať, negatívny vplyv ekonomickej recesie na Slovensko, napríklad v podobe nezamestnanosti. Aj preto má opodstatnenie sa v jednom samostatnom zámere venovať po pozornosť deregulovaniu trhu práce. Obdobne je tomu vo vzťahu k podnikaniu aj v prípade pozemkov a lesného a vodného hospodárstva. Reformná vláda by mala tiež osobitnú pozornosť venovať problémom na finančnom trhu (odkaz na kapitolu 5) a napríklad tiež hospodárskej a dopravnej infraštruktúre (odkaz na kapitolu 7).

Rešpektovanie, dodržiavanie a vymáhateľnosť dohôd, zmlúv a legitímnym vlastníckych práv majú nenahraditeľný význam pre fungujúci trh a zdravé podnikateľské prostredie. Práve nízka vymáhateľnosť práva je na Slovensku dlhodobo považovaná za najväčší problém v podnikaní. Nedostatočná miera právnej istoty a zásahy do vlastníctva sú tiež vážnym obmedzením ekonomických aktivít. Príkladom je uľahčenie vyvlastňovania majetku ľudí pre účely výstavby diaľnic a ciest, prijaté novelou zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Reformná vláda by sa mala dôsledne venovať problémom, napríklad prostredníctvom nasledovných opatrení, ktoré vychádzajú a v značnej miere sa opierajú o opatrenia definované v kapitole Právny systém a spravodlivosť (odkaz na kapitolu 1):

  • zabezpečiť dôslednejšiu ústavnú garanciu súkromného vlastníctva a jeho rovnocenného postavenia voči iných formám právne vymedzeného vlastníctva, prijatím novely Ústavy SR
  • minimalizovať možnosti vyvlastňovania vo verejnom záujme len vo výnimočnom prípade, prijatím novely Ústavy SR a stavebného zákona (odkaz na zámer 1.1)
  • zrušiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku
  • posilniť práva veriteľov v zákone konkurze a reštrukturalizácii a inak zefektívniť a urýchliť mechanizmus konkurzov
  • minimalizovať prieťahy na súdoch určením procesných lehôt na jednotlivé úkony súdov (odkaz na zámer 1.3)
  • zvýšiť súdnu ochranu akcionárov zjednodušením získavania vnútrofiremných dokumentov v prípade súdnych sporov zvýšením kontrolných právomocí minoritných akcionárov nad obchodnými transakciami
Dôsledná ochrana a vymáhateľnosť vlastníckeho práva

Trhové a podnikateľské prostredie výrazne deformujú vládne zásahy v podobe regulácií cien, ako aj priamych a nepriamych selektívnych „podpôr“ podnikateľským subjektom: dotácie podnikateľským subjektom, investičné stimuly (zahraničným) investorom, či napríklad vládne záruky za úvery podnikateľských subjektov. Podnikateľské prostredie obmedzujú aj ústredné orgány a rozpočtové príspevkové organizácie, ktorých dominantné činnosti sú v trhovej ekonomike zbytočné.

Reformná vláda by sa mala usilovať dosiahnuť výrazne redukovanie zásahov do podnikania nasledovnými opatreniami:

  • minimalizovať možnosti pre cenovú reguláciu zrušením zákona o cenách a zmenou zákona o ochrane hospodárskej súťaže
  • zrušiť povinnosť predaja cigariet za jednotné ceny cigariet novelou zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
  • odbúrať iné formy cenovej regulácie, najmä zrušiť maximálne stanovované ceny - napríklad v pôdohospodárstve, vo zvyšných prenájmoch bytov, poštových službách, službách notárov (spolu so zrušením bariér vstupu do odvetvia) a maximálne ceny stanovované prostredníctvom všeobecných záväzných nariadení VÚC
Deregulácia cien
  • neposkytovať zákonné selektívne výhody pre niektoré špeciálne podniky, napríklad „strategické podniky“ a neprijímať novú legislatívu, ktorá vytvára špeciálne podmienky pre arbitrárne vybrané podniky, tak ako napríklad ich vytvoril zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností
  • zrušiť priame aj nepriame podpory v poľnohospodárstve, predovšetkým dorovnávanie priamych platieb z EÚ a iné formy dotácií z verejných financií, nepriame cenové zvýhodnenia pri prenájme pôd v správe a nakladaní štátu a cenovú podporu vstupov
  • zrušiť zákon o investičnej pomoci a neposkytovať z prostriedkov verejných financií investičné stimuly: štát má vytvárať podmienky pre investovanie a obchod, nemá selektívne podporovať z daní vybraných podnikateľov, preto treba prestať poskytovať investičné stimuly a akúkoľvek štátnu pomoc súkromným subjektom
  • neposkytovať podnikateľským subjektom nijaké iné priame alebo nepriame transfery: vládne záruky za úvery, štátnu podporu stavebného sporenia, bonifikáciu hypoték a dotované spotrebné úvery z rozpočtov verejnej správy, okrem záväzkov vyplývajúcich zo vzťahu k EÚ
  • odstrániť priamu formu štátnej pomoci novelou zákona o štátnej pomoci
  • zrušiť zákon o podpore cestovného ruchu: podnikanie v oblasti cestovného ruchu je len jednou z mnohých podôb podnikania, nie je dôvod zo strany štátu podporovať subjekty, ktoré sa dobrovoľne rozhodli podnikať v tejto oblasti tak, ako nie je dôvod selektívne podporovať podnikateľov v iných oblastiach
  • zrušiť zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch
  • zmeniť zákon o ochrane spotrebiteľa tak, aby neobmedzoval podnikateľov slobodne sa rozhodovať, napríklad komu sú ochotní ponúknuť svoje služby
Odstránenie vládnych podpôr podnikateľským subjektom a iných necenových regulačných zásahov do trhu (osobitne trhu tovarov a služieb)
  • zrušiť a zredukovať inštitúcie v rezorte hospodárstva, pôdohospodárstva a iných centrálnych inštitúcií, zasahujúcich do podnikania, ktoré sú v trhovej ekonomike zbytočné: Ministerstvo hospodárstva SR (zostávajúce funkcie a právomoci presunúť na Ministerstvo financií SR), Fond národného majetku, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Environmentálny fond, Recyklačný fond, Slovenskú agentúru cestovného ruchu (SACR), zrušiť Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP), Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (SIEA) a ďalšie
  • zrušiť Obchodné zastupiteľstvá v zahraničí a zredukovať výdavky na zastupiteľské úrady SR v zahraničí (zrušiť samostatné zastúpenia v niektorých krajinách a snažiť sa o spoločné zastúpenia krajín V4 či EÚ)
Zrušenie a redukcia zbytočných inštitúcií zasahujúcich do podnikania
  • privatizácia a doprivatizácia spoločností s verejným vlastníctvom - DMD Group, podnikov v energetike, doprave a infraštruktúre (odkaz na zámer 7.2) a inštitúcií vo finančnom sektore (odkaz na zámer 5.2)
  • privatizácia a deregulácia lesného a vodného hospodárstva (odkaz na zámer 6.4)
  • predaj iných aktív štátu, napríklad predaj budov a rekreačných zariadení v rezorte MH SR
Predaj aktív štátu a použitie zdrojov z neho na financovanie verejného dlhu a dôchodkovej reformy

Osobitne regulovaným trhom na Slovensku je trh práce. Nepružný a značne regulovaný trh práce brzdí nielen dynamiku v podnikateľskom prostredí, ale aj zamestnávanie (sa). Reformná vláda by mala odstrániť cenovú reguláciu na trhu práce a výrazne liberalizovať, deregulovať a spružniť trh práce a pracovnoprávne vzťahy (ukotvené napríklad centrálne v Zákonníku práce).

V oblasti trhu práce by s cieľom deregulácie a liberalizácie by vláda mala prijať tieto opatrenia:

  • inštitút tripartity postaviť na dobrovoľných a nezáväzných základoch a presunúť kolektívne vyjednávanie na podnikovú úroveň do kompetencie partnerov bipartitných rokovaní – novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní zrušiť extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa obnovením požiadavky súhlasu zamestnávateľa, na ktorého sa rozšírenie platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa má vzťahovať
Decentralizácia kolektívneho vyjednávania
  • zrušiť zákonný inštitút minimálnej mzdy a preniesť ho na vyjednávanie partnerov na úrovni bipartity (medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov)
  • významne obmedziť povinnosti vyplývajúce pre zamestnávateľov z noriem týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Deregulácia ceny na trhu práce
  • zvýšiť slobodu zmluvných vzťahov zrušením konceptu „závislej práce“, vypustením príslušných pasáží v Zákonníku práce
  • zjednodušiť vznik pracovnoprávneho vzťahu vypustením povinnosti písomne uzatvárať pracovnú zmluvu novelou Zákonníka práce
  • zjednodušiť zánik pracovného pomeru napríklad novelou Zákonníka práce znamenajúcou odstránenie povinnosti výpovednej doby, odstupného a odchodného
Zvýšenie slobody v pracovnoprávnych vzťahov, zjednodušiť vznik a zánik pracovného pomeru
  • zrušiť centrálne garantované práva odborov a špeciálne postavenie odborárskych zástupcov novelizáciou Zákonníka práce



Odbúrať privilegované práva odborárov
  • umožniť opakované uzatváranie pracovných vzťahov na dobu určitú bez obmedzení (napríklad brániacich zamestnancovi navrhnúť viackrát predlženie pomeru na dobu určitú) prijatím novely Zákonníka práce

Liberalizácia termínovaných úväzkov
  • zaviesť flexibilnejšie kratšie úväzky zvýšením objemu hodín kratšieho pracovného času s voľnejšími podmienkami vzniku a ukončenia (predĺžením doby kratšieho pracovného času na pôvodných 20 hodín a ponechaním pôvodných 15 dní výpovednej lehoty) zmenami v Zákonníku práce
  • spružnenie možného rozvrhnutia pracovného času (napríklad vypustením §86 ods. 2 Zákonníka práce) a zrušenie iných obmedzení týkajúcich sa pracovného času a nadčasov novelou Zákonníka práce
Spružnenie pracovného času

Správa pozemkov v správe a nakladaní štátu a podnikanie na týchto pozemkov zo strany štátu predstavuje dve významné riziká pre rovnoprávnosť foriem podnikania a efektívnosť hospodárenia. Ďalším závažným problémom je preregulovanosť lesného hospodárstva a vlastníctvo nadbytočných aktív štátnych podnikov.

Na dosiahnutie tohto zámeru by reformná vláda mohla uskutočniť nasledovné opatrenia:

  • zmeniť spôsob oceňovania pozemkov v správe a nakladaní štátu tak, aby zohľadňoval trhovú hodnotu pozemkov, najmä na základe porovnávania trhových cien okolitých pozemkov, ktoré sú v súkromnom vlastníctve (tento postup využívať najmä pri prenájme pôd)
  • pri uplatňovaní reštitučných nárokov zrušiť prideľovanie tzv. náhradných pozemkov vo vlastníctve štátu a nahradiť systémom finančných kompenzácií
  • prevod všetkých pozemkov nezistených vlastníkov do vlastníctva štátu (ktorý bude v súlade s Ústavou SR) a jeho následná privatizácia
Dostupnosť pozemkov v správe a nakladaní štátu
  • zjednodušenie neefektívnych a odstránenie zbytočných bariér pre podnikanie v lesnom hospodárstve, ktoré svojou prísnosťou presahujú legislatívny rámec a regulácie v iných krajinách Spoločenstva. Ide predovšetkým o prehodnotenie regulácií v ochrane lesných pozemkov pred vyňatím z lesného pôdneho fondu, v povinnosti zalesnenia, v povinnosti výchovy lesných porastov, v stanovení maximálnej výšky ťažby, v obmedzení holorubov, v povinnosti zachovávania biodiverzity porastov, v stanovení povinnosti použitia geneticky vhodného reprodukčného materiálu, v stanovení povinnosti odborného lesného hospodára, v povinnosti hospodáriť podľa lesného hospodárskeho plánu (LHP), v riešení štátneho dozoru nad hospodárením v lesoch a v legislatívnom riešení mimoprodukčných funkcií lesa
  • ochrana vlastníckych práv: určovanie podmienok vládnych regulácií na danom území výhradne so súhlasom vlastníkov pozemkov na tomto území: týka sa najmä ochrany prírody a v iných striktne určených foriem záujmu vlády (napríklad konflikty s infraštrutúrou – elektrická prenosová sústava a pod.)
  • dôsledné vyplácanie náhrad za obmedzenia vo využívaní lesa, prehodnotenie algoritmu výpočtu náhrad tak, aby zohľadňoval trhovú hodnotu regulovaného územia
  • otvorenie trhu a vytvorenie podmienok pre prirodzené pôsobenie cenového mechanizmu v tých oblastiach podnikania v lesnom hospodárstve, v ktorých to vláda doteraz neumožňovala: napríklad vstup verejnosti do lesa, zber plodov a využívanie ďalších služieb, po ktorých existuje prirodzený dopyt verejnosti
Odstránenie bariér trhu v lesnom hospodárstve
  • outsourcing služieb súvisiacich s lesným hospodárstvom a vodným hospodárstvom v prospech súkromných spoločností (najmä dodávky servisných služieb, predovšetkým ťažby a spracovania dreva a vodohospodárskych činností pri údržbe vodných tokov a protipovodňovej ochrane), podložený štúdiami realizovateľnosti
  • privatizácia tých služieb vo vodnom hospodárstve (t. j. vo vlastníctve a prevádzke Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.), ktoré priamo nesúvisia s úlohami správcu povodí – predovšetkým privatizácia malých vodných elektrární, rekreačných zariadení, malých vodných nádrží, servisných a iných služieb
  • transformácia štátnych podnikov Lesy SR, š. p., Štátne lesy TANAP a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p. na akciovú spoločnosť; následne vypracovanie štúdie realizovateľnosti privatizácie tej časti lesnej pôdy, ktorá nie je v konflikte s dlhodobými záujmami vlády (napríklad v oblasti výstavby líniových stavieb alebo so záujmami orgánu ochrany prírody) – toto opatrenie je viazané na potrebu realizácie systémovej reformy manažmentu ochrany prírody v SR, zmenu legislatívy o monopolnom postavení Lesov SR, š. p. a ďalších predpisov
  • privatizácia lesnej a poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve štátu v plnom rozsahu, s výnimkou tej časti pozemkov, ktoré sú predmetom plánovania dopravných a iných sietí alebo sú súčasťou území s reguláciou podnikania (napríklad v sústave NATURA 2000), pri predaji pôd využívať verejnú súťaž
Privatizácia a deregulácia lesného a vodného hospodárstva

Medzi podstatné bariéry podnikateľského prostredia patrí nadmerné finančné zaťaženie. Najvýraznejším finančným obmedzením podnikania sú vysoké sociálne odvody, ktoré dvíhajú aj nemzdové náklady práce a brzdia zamestnávanie (sa). K tomu sa pridávajú ďalšie povinné finančné poplatky.

Reformná vláda by sa mala snažiť dosiahnuť tento zámer nasledovnými opatreniami, rozpracovanými v iných kapitolách tohto dokumentu:

  • zjednodušenie daňového a odvodového systému a zníženie jeho zaťaženia, rozpracované v 4. kapitole (odkaz na zámer 4.3) a 10. kapitole (odkaz na zámer 10.2)
  • zrušiť poplatky do Recyklačného fondu a Environmentálneho fondu, podľa 12. kapitoly (odkaz na zámer 12.1)
  • zrušiť iné povinné finančné platby, napríklad koncesionárske poplatky
Zníženie finančných bariér podnikania a zamestnávania

Neprimeranými a nákladnými obmedzeniami podnikateľov sú tiež administratívne a technické požiadavky na kvalitu výrobkov a ochrana spotrebiteľa a jeho zdravia. Reformná vláda by mala zrušiť nepotrebné ustanovenia zasahujúce podnikateľov, zvyšujúce ceny výrobkov a v konečnom dôsledku poškodzujúce aj spotrebiteľa.

Na dosiahnutie tohto zámeru by reformná vláda mohla uskutočniť nasledovné opatrenia:

  • minimalizovať licencie a iné bariéry vstupu na trh a vývozu a dovozu príslušnými legislatívnymi normami
  • zrušiť možnosti povoľovania vstupu trh získaním určitých podmienok od podnikateľskej komory – napríklad zrušiť úlohy Slovenskej živnostenskej komory v povoľovacom procese novelou živnostenského zákona
  • zrušiť povinné členstvo v profesijných komorách príslušnými novelami zákonov
  • znížiť mieru regulácie a zjednodušiť legislatívu týkajúcu sa technických požiadaviek na kvalitu výrobkov a pracovné prostredie
  • výrazne rozšíriť voľné živnosti novelou živnostenského zákona
Redukovanie administratívnych a technických bariér vstupu na trh
  • zlúčiť výber daní a odvodov na daňové úrady do roka 2012 novelami zákona o dani z príjmov, zákona o sociálnom poistení a zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
  • znížiť počet platieb daní a odvodov a zjednotiť formuláre týkajúce sa daňových priznaní a ročných zúčtovaní novelou zákona o dani z príjmov
  • zrušiť kolky a zaviesť povinnosť každého úradu, aby prijímal platby v hotovosti, platobnými kartami alebo bankovým prevodom, prijatím novely zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, novely zákona o správnych poplatkoch a novely zákona o kolkových známkach
  • vytvoriť jednotné kontaktné miesta pre podnikateľov a jednotný hospodársky register a zaviesť elektronickú registráciu vzájomne prepojených dokumentov, potrebných na podnikanie
  • zjednodušiť proces vybavovania vývozu a dovozu, požadovať menej dokumentov a podpisov a zaviesť elektronickú registráciu všetkých dokumentov a podpisov a znížiť vývozné a dovozné poplatky novelou colného zákon a zmenou k nemu prislúchajúcich vyhlášok
  • zaviesť jednotnú metodiku na vypracúvanie a posudzovanie doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
  • výrazne zredukovať a zamedziť duplicity výkazníctva verejným inštitúciám (ŠÚ SR, Sociálnej poisťovni, NBS) a obmedziť rozsah povinností ekonomických subjektov predkladať štatistické výkazy týmto verejným inštitúciám
  • zaviesť elektronickú fakturáciu a digitalizáciu primárnych účtovných dokladov, novelizáciou zákona o účtovníctve
Podstatne znížiť administratívne a iné bariéry podnikania, vývozu a dovozu

Konkurenciu výrazne obmedzujú, podnikateľským subjektom neúmerne zvyšujú náklady, deformujú ich investičné a iné rozhodnutia a zvyšujú ceny pre spotrebiteľov na Slovensku aj nadnárodné smernice, nariadenia a spoločné európske politiky, ktoré s týkajú podnikateľského prostredia.
Konkurenciu deformujú napríklad neustále sa rozmáhajúce európske normy, ktoré sa týkajú antidiskriminačnej legislatívy, ochrany hospodárskej súťaže, ochrany spotrebiteľa, ako aj technické, ekologické, bezpečnostné, hygienické a iné štandardy, ktoré musia výrobky na európskom trhu spĺňať, aby mohli byť produkované, vyvážané a dovážané. Negatívne dôsledky týchto a podobných noriem sa prejavujú tak vo vyšších nákladoch firiem, obmedzeniach výroby, či vývozu alebo dovozu, ako aj vyšších cien. Ich ďalšími dôsledkami je tiež spriemerovávanie a poškodzovanie tých, ktorým mali pôvodne pomôcť. Ekonomicky škodlivé sú pre podnikateľov a spotrebiteľov na Slovensku aj všetky smernice, znamenajúce obmedzenia zahranično-obchodných výmen – clá, kvantitatívne obmedzenia dovozu a subvenčné podpory vývozu.
Spoločné európske politiky – Spoločná poľnohospodárska politika, Spoločná regionálna politika a iné tiež deformujú konkurenčné prostredie a znamenajú brzdenie ekonomickej výkonnosti a slobody v rozhodovaniach.
Reformná vláda by sa preto mala zasadzovať na zrušenie všetkých foriem regulácií, noriem a spoločných európskych politík v oblasti podnikania, ktoré prispievajú k politickej centralizácii v Únii. Na dosiahnutie tohto by mala aktívne hľadať podporu aj u zástupcov ďalších členských krajín EÚ, resp. sa snažiť dosiahnuť čo najvyššiu úroveň samostatnosti v rozhodovaniach o týchto otázkach.

Reformná vláda by sa mala snažiť dosiahnuť tento zámer napríklad nasledovnými opatreniami:

  • zaviazať zástupcov Slovenska na úrovni EÚ a iných nadnárodných inštitúcií zasadzovať sa za odbúravanie dnešných harmonizačných a iných smerníc, ktoré obmedzujú trhové a podnikateľské prostredie (antidiskriminačná legislatíva, ochrana hospodárskej súťaže, ochrana spotrebiteľa, finančné a kvantitatívne obmedzenia dovozu, subvenčné „podpory“ vývozu) a hlasovať a zasadzovať sa proti ďalším normám, ktoré by zasahovali do slobodných rozhodnutí ľudí na trhoch
  • zaviazať zástupcov Slovenska na úrovni EÚ presadzovať a hlasovať za zrušenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky, Spoločnej regionálnej politiky, Spoločnej colnej politiky a iných politík na úrovni EÚ, ktoré zasahujú do podnikateľských aktivít na trhu v EÚ
  • zaviazať zástupcov Slovenska na úrovni EÚ presadzovať a hlasovať za zrušenie jednotlivých prvkov súčasnej podoby daňovej harmonizácie a presadzovať schválenie daňovej suverenity Slovenska (odkaz na zámer 4.6)
Presadzovanie slobodného trhu a deregulovaného podnikateľského prostredia na úrovni EÚ

Peter Gonda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojej publikačnej činnosti a v akademických a verejných prednáškach sa venuje predovšetkým princípom ekonómie, verejným financiám, úlohe vlády v ekonomike, financovaniu sociálnej sféry, problematike peňazí a ekonomickým aspektom Európskej únie.
V súčasnosti je napríklad koordinátor a lektor cyklu seminárov o ekonómii a ekonomickom myslení v rámci projektu Akadémia klasickej ekonómie a koordinátor cyklu ekonomických prednášok renomovaných osobností zo zahraničia na Slovensku v rámci projektu Conservative Economic Quarterly Lecture Series.
Peter Gonda bol v minulosti napríklad koordinátorom projektu a odborným garantom publikácie Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie (2002), Návrh sociálnej reformy na Slovensku (2005) a spolueditorom kníh Slovensko na ceste do neznáma (2003) a Na obranu slobodného trhu (2007). Spolupracoval aj na projekte a vypracovaní publikácie Analýza dôchodkového systému na Slovensku (2002). V rokoch 2001 – 2004 bol autorom kapitoly Verejné financie a spoluautorom kapitol Sociálna politika a Dôchodková reforma, ktoré boli súčasťou publikácie Slovensko. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Prispel aj napríklad vypracovaním kapitoly Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky do publikácie Etika v manažmente (2008).

Juraj Karpiš (INESS) je spoluzakladateľom inštitútu INESS a jeho predsedom. Absolvoval štúdium na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na finančný manažment. Predtým, ako začal pôsobiť v INESS, bol zamestnaný v komerčných finančných inštitúciách v zahraničí a na Slovensku. Zameriava sa na hospodársku politiku, verejné financie, sociálny systém a zdravotníctvo. Medzi úspešné projekty, na ktorých sa Juraj Karpiš v rámci INESS podieľa, patrí napríklad medzinárodne ocenený projekt internetového portálu o verejných financiách Cena štátu, pravidelné vzdelávacie podujatia pre študentov alebo knižná publikácia z oblasti zdravotníctva Zdravý zisk.

Radovan Kazda (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika) vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Ako výskumný a odborný pracovník pôsobil v rokoch 1996-2004 vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva a nástupníckych organizáciách, kde sa venoval najmä problematike krajinného inžinierstva (závlahy a odvodnenie pôd), hydropedológii a ekológii. V rokoch 1999-2004 bol prednostom Únie krajinných inžinierov Slovenska. Od roku 2002 externe spolupracoval s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika, bol koordinátorom a hlavným riešiteľom projektu Znižovanie rizík korupcie v poľnohospodárstve.
Od septembra 2004 pôsobí v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika, kde sa venuje problematike regulácií v agrárnej a environmentálnej politike, predovšetkým v týchto oblastiach: odpadové hospodárstvo, klimatické zmeny a emisná politika, štátne vlastníctvo pôd, ochrana prírody, vodné a lesné hospodárstvo. Spolupracoval s Inštitútom pre verejné otázky – je autorom kapitoly o poľnohospodárstve v Súhrnnej správe o stave spoločnosti (2003, 2004, 2005, 2006) a kapitoly o životnom prostredí v publikácii Slovensko na ceste do neznáma (2003). Spolupracoval tiež s Transparency International Slovensko (Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku, 2003, 2004). Od roku 2000 pravidelne publikuje vo viacerých médiách k témam týkajúcim sa agrárnej a environmentálnej politiky. Od roku 2005 koordinuje konferencie zamerané na environmentálnu politiku. Od roku 2009 je vydavateľom a editorom odborného e-zinu o odpadovom hospodárstve v SR Odpady-Portal.sk.