13. KAPITOLA: 
VNÚTORNÁ BEZPEČNOSŤ

AUTORI: M. ŽITNÝ (GARANT), J. ŠÁTEK
Polícia sa musí stať garantom ochrany práv a slobôd občanov

Kľúčovým problémom v oblasti vnútornej bezpečnosti je absencia inštitútu nezávislosti príslušníka Policajného zboru SR od politickej príslušnosti ministra vnútra, od záujmov ministrovej politickej strany, alebo jej partnerov. Z tejto kľúčovej poruchy v systéme sa odvíjajú viaceré závažné problémy:

  • nedostatočná ochrana základných práv občana,
  • nerešpektovanie občanov zo strany príslušníkov a najmä funkcionárov Policajného zboru SR (PZ SR),
  • politizácia policajného aparátu,
  • vysoká miera korupcie v radoch polície.

V dôsledku týchto faktorov zostáva polícia prevažne represívnym nástrojom voči obyvateľom, pričom zlyháva boj proti korupcii vo všetkých oblastiach, príslušníci polície sú pri výkone motivovaní závislosťou na politických záujmoch ministra. Kariérny postup príslušníka PZ SR je potom v plnej miere závislý od politických kritérií, zatiaľ čo odborné kritériá, pracovné výsledky a skúsenosti sú druhoradé, až nepodstatné. Prakticky po každých parlamentných voľbách v SR dochádza k výmene celého vedenia Policajného zboru, na vysoké funkcie pravidelne prichádzajú príslušníci polície z okresných úrovní s nedostatočnými skúsenosťami z praxe, z riadiacej práce veľkých útvarov, s takmer nulovou jazykovou výbavou, bez kontaktov so zahraničnými partnermi a útvarmi a s nízkou kvalitou výsledkov.
V prostredí spravodajských služieb neexistuje skutočne účinný dohľad nad ich činnosťou - príslušníkom nie je umožnené upozorniť v prípade závažných porušení zákonov funkcionármi služieb nezávislé orgány, prípadne orgány činné v trestnom konaní. Stav v oblasti bezpečnostných previerok je neuspokojivý, riaditeľom služieb či Národného bezpečnostného úradu SR sa môže za súčasných podmienok stať osoba, predstavujúca zreteľné bezpečnostné riziká pre záujmy krajiny.

Reformná vláda by mala uskutočniť zásadné zmeny v postavení príslušníka polície, aby ho ochránila pred politickými vplyvmi a zaručila mu nezávislosť na politickom vedení rezortu, s možnosťou dlhodobého osobného kariérneho a odborného rastu, s perspektívou zotrvania v polícii do vysokého veku. Len tak je možné prispieť k účinnému a kvalifikovanému boju proti všadeprítomnej korupcii.
Reformná vláda by mala mať tiež na zreteli kvalitnejší program vzdelávania policajtov a funkcionárov polície, ktorý môžu poskytnúť zahraniční partneri z krajín NATO, keďže dlhodobým cieľom jej snáh v oblasti vnútornej bezpečnosti by mal byť moderný systém policajného zboru, plne schopný reflektovať a aj riešiť súčasné i budúce výzvy vo sfére bezpečnosti občanov ako kľúčovej a nikdy sa nekončiacej primárnej úlohy každej demokratickej vlády.
V oblasti spravodajskej ochrany by mala vláda usilovať o otvorenejší model služieb v demokratickom štáte, aby už nemohli pôsobiť ako súkromné bezpečnostné agentúry, pracujúce v prospech záujmov vládnych politických subjektov, prípadne niektorým zo zákona prominentne určeným ústavným činiteľom, ako je to možné napríklad v súčasnosti. K týmto cieľom a najmä na ich dosiahnutie by mala vláda mať na zreteli ďalší dôležitý faktor - kvalitnú ochranu utajovaných skutočností a dohľad nad bezpečnostnými previerkami, nepodliehajúcimi politickým vplyvom a zásahom, motivovaným partikulárnymi záujmami. Vláda by mala používať pri určovaní okruhu osôb, spôsobilých zastávať vysoké funkcie v bezpečnostných štruktúrach, striktné kritériá, aby nemohla do ich činnosti sama zasahovať podľa momentálnych politických nálad či straníckych záujmov, povýšených nad záujmy bezpečnosti občanov.
Je nevyhnutné a žiaduce, aby sa polícia a ostatné útvary, zodpovedné za stav vnútornej bezpečnosti, stali skutočnými garantmi ochrany základných práv a slobôd občanov a právnických osôb. Vláda by mala mať na zreteli najmä to, aby polícia zmenila svoj charakter represívno mocenského prostriedku na dôsledne preventívny, odborný inštrument s dôrazom na dodržiavanie zásad verejnej služby v modernom demokratickom systéme členskej krajiny NATO a EÚ.

K dosiahnutiu týchto cieľov by mala vláda sledovať nasledujúce zámery:

  1. 13.1 | Odpolitizovanie a nezávislosť Policajného zboru SR
  2. 13.2 | Vyššia kvalita a úroveň vzdelania príslušníkov Policajného zboru SR
  3. 13.3 | Kvalitnejšia kontrola polície útvarmi inšpekčnej služby nezávislej od politického riadenia rezortu
  4. 13.4 | Účinnejší boj proti korupcii
  5. 13.5 | Funkčná kontrola činnosti spravodajských služieb
  6. 13.6 | Striktný výber osôb pre riadiace funkcie v bezpečnostných útvaroch

V súčasnosti je kariérny postup príslušníka polície plne závislý od jeho nadriadených, ktorí sú závislí na politickom riadení rezortu vnútra (minister). Funkcionár polície nemá dnes žiadnu právnu ochranu v zákone, môže byť odvolaný ministrom z funkcie bez udania dôvodu. Tento stav núti funkcionárov polície vychádzať politickým záujmom vedenia rezortu maximálne v ústrety, čo sa vzápätí negatívne odráža na nižších úrovniach PZ SR, kde sa príslušníci rovnako prispôsobujú tomuto trendu politickej korupcie a servility. Tým trpia výsledky policajnej práce, vnútorná bezpečnosť krajiny i povesť PZ SR. V dôsledku toho zostáva charakter polície represívny.

Zámer odpolitizovania polície by reformná vláda mohla dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • novelizáciou zákona o štátnej službe a zákona o Policajnom zbore (zmena prispeje ku kariérnemu rastu a zamedzí možnosti funkčného postupu na základe politického rozhodnutia)
  • centrálu Prezídia PZ SR maximálne možne oddeliť od MV SR (podobne ako je Generálny štáb Ozbrojených síl SR oddelený od Ministerstva obrany SR). Prezídium PZ SR by malo fungovať ako samostatný organizačný a ekonomický celok, riadený ministrom len prostredníctvom prezidenta PZ a iných v zákone presne určených policajných funkcionárov (viceprezidentov)
  • do organizačnej štruktúry Policajného zboru začleniť pod priame riadenie prezidenta PZ všetky policajné úrady, vrátane Úradu na ochranu ústavných činiteľov a Úradu hraničnej a cudzineckej polície s výnimkou Úradu inšpekčnej služby
  • rezort vnútra zruší plánovanie objemu pokút za dopravné priestupky vo svojej kapitole štátneho rozpočtu ako zjavný nepriamy nástroj represívneho charakteru. Pokuty môžu byť vyberané do rozpočtovej kapitoly rezortu vnútra, ale iba ako položka "ad hoc"
Nezávislosť príslušníkov policajného zboru - záruka kariérneho postupu

Policajný zbor musí fungovať ako inštitucionálny garant ochrany základných práv a slobôd občanov a právnických osôb, preto je nutná jeho premena z represívneho mocenského prostriedku na dôsledne preventívno profesionálny inštrument.

Zámer by reformná vláda mohla dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • zabezpečiť v spolupráci s partnerskými krajinami v rámci NATO a EÚ kvalitné odborné vzdelanie väčšiemu počtu príslušníkov PZ SR s dôrazom na prípravu budúcich riadiacich kádrov PZ SR na všetkých úrovniach PZ SR, s cieľom zvýšiť jazykové, odborné a právne vedomie príslušníkov PZ SR ako policajných manažérov, s nezanedbateľným dôrazom na oblasť základných občianskych práv
  • zaviesť do vzdelávacej sústavy Policajného zboru odborné prípravné kurzy, ukončené atestáciou ako predpokladu kariérneho postupu policajtov. Do tejto sústavy kariérneho vzdelávania bude začlenené i vzdelávanie na zahraničných policajných akadémiách a dlhodobé pracovné stáže v policajných zboroch najmä štátov Európskej únie a NATO
Vzdelávanie a odbornosť

Pri vykonávaní svojich právomocí polícia nemá dostávať žiadne pokyny politickej povahy. Princíp operačnej nezávislosti má fungovať v celej policajnej organizácii. Táto nezávislosť je dôležitým aspektom vlády práva, pretože má zaručiť, že pôsobnosť polície prebieha v súlade so zákonom a ak bude treba zákon interpretovať, bude výklad nestranný a profesionálny. Zároveň vláda by mala zaručiť, aby Inšpekčná služba nebola vo svojej činnosti limitovaná zásahmi ministra vnútra, ktorý tak môže usmerňovať a mariť jej prácu a kvalitu.

Zámer by reformná vláda mohla dosiahnuť realizáciou nasledovných opatrení:

  • menovať riaditeľa Inšpekčnej služby vládou SR, a to po prerokovaní vo Výbore pre obranu a bezpečnosť NR SR
  • do činnosti Inšpekčnej služby zapojiť aj občanov ako garantov vyššej miery nezávislej kontroly v podobe poradného orgánu riaditeľa inšpekcie. Niekoľkočlenná komisia, zložená s bývalých policajtov, bezpečnostných analytikov, občanov angažujúcich sa v tejto oblasti ako zástupcovia mimovládnych organizácií, novinárov, či právnikov, bude disponovať právom skontrolovať prípady porušenia predpisov policajtmi a predložiť svoje stanovisko riaditeľovi
  • posilniť úlohu metodicko kontrolného orgánu Úradu justičnej a kriminálnej polície na Prezídiu PZ SR, pričom úrad bude mať vlastného policajného viceprezidenta s tým, že metodicko-kontrolný orgán by sa podieľal aj na disciplinárnych konaniach voči vyšetrovateľom, preveroval by sťažnosti nadriadených, ale aj samotných vyšetrovateľov na zasahovanie do ich procesnej právomoci
Vnútorné kontrolné mechanizmy

Za najvážnejšie a najalarmujúcejšie oblasti kriminality, ktoré je nevyhnutné akútne riešiť, by mala reformná vláda označiť korupciu vo sfére štátnych inštitúcií, ekonomiky a podnikania, hospodársku kriminalitu a daňové úniky veľkých finančných zoskupení, verejné súťaže na úrovni ministerstiev s veľkými finančnými objemami a zločinecké skupiny, založené za účelom získavania nelegálneho zisku v uvedených oblastiach na úkor celej spoločnosti.
Rovnako vážne by vláda mala pristupovať k boju proti medzinárodnému terorizmu.

Na dosiahnutie tohto zámeru by reformná vláda mohla uskutočniť nasledovné opatrenia:

  • finančné prostriedky, ktoré budú pochádzať z uvedených trestných činností a budú zaistené príslušnými orgánmi, prepadnú v prospech štátu, bez ohľadu na to, či išlo o organizovaný zločin. Vláda by mala pripraviť za týmto účelom komplexné legislatívne zmeny
  • zredukovať rozsah oprávnení služby kriminálnej polície pri odhaľovaní trestnej činnosti v rámci tzv. predprípravného trestného konania zrušením duplicitných právnych inštitútov v zákone o Policajnom zbore, ktoré umožňujú obchádzať rovnaké inštitúty podľa Trestného poriadku
  • pre prípady, ak polícia alebo prokuratúra odmietne trestné oznámenia od občanov či právnických osôb, vláda zavedie inštitút odvolania sa na nezávislý súd, ktorý v krátkom procese zhodnotí predložené dôkazy a rozhodne s konečnou platnosťou o tom, či orgán činný v trestnom konaní má povinnosť začať trestné stíhanie alebo nie
  • do štruktúry Úradu boja proti korupcii začlení orgány finančnej polície pri rešpektovaní jeho relatívnej riadiacej, organizačnej a materiálno-technickej samostatnosti. Organizačným spojením zvýši efektívnosť pri zhromažďovaní informácií a dôkazov o nástrojoch a príjmoch z korupcie alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá takým príjmom, až po ich konfiškáciu
  • v súlade s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii čl. 20 bude pre Úrad boja proti korupcii Prezídia PZ potrebné vytvoriť „nevyhnutnú nezávislosť v súlade so základnými zásadami právneho systému, aby mohol vykonávať svoje funkcie účinne a bez náležitého tlaku"
  • v súlade s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii čl. 22 bude potrebné zvýšiť ochranu oznamovateľov korupcie a závažnej hospodárskej kriminality, spolupracujúcich svedkov, a to zvýšením trestných sankcií za ovplyvňovanie či hrozbu akéhokoľvek charakteru s cieľom zastrašiť ich od podania oznámenia alebo pred svedectvom
  • zvýšiť informovanosť verejnosti o personálnej, riadiacej, organizačnej a kontrolno-metodickej štruktúre Policajného zboru, ako aj o všetkých interných normatívnych aktoch jednotlivých stupňov riadenia ich priebežným zverejňovaním na webovej stránke MV SR, pri súčasnom zabezpečení dodržiavania ochrany utajovaných skutočností
Boj proti korupcii

V súčasnosti sú spravodajské služby prakticky nekontrolovateľné a nekontrolované - pokiaľ dochádza v ich vnútornom prostredí k porušovaniam zákonov, sú prakticky neodhaliteľné. Príslušníci spravodajských služieb podliehajú zásade mlčanlivosti a bez súhlasu nadriadeného nemôžu oznamovať prípadnú nezákonnú činnosť svojich nadriadených.
Zámerom reformy spravodajských služieb je zvýšiť účinnosť kontroly služieb, vytvoriť z nich moderné a adekvátne transparentné agentúry demokratického režimu.

Na riešenie tohto zámeru by vláda mala prijať nasledovné opatrenie:

  • novelou zákonov o spravodajských službách zriadiť špeciálne orgány, zložené z osobností vysokej morálnej a odbornej integrity, ktoré budú vyšetrovať oznámenia príslušníkov i občanov o závažných porušeniach zákonov spravodajskými službami. Nálezy špeciálneho orgánu budú relevantné pre vládu a budú slúžiť ako podklady pre konania trestných orgánov
Spravodajské služby

Do riadiacich funkcií bezpečnostných útvarov (spravodajské služby, NBÚ SR) sa v súčasnosti môžu dostať osoby, ktoré sú bezpečnostným rizikom. Zámerom reformnej vlády bude vytvorenie modelu striktného výberu osôb, spôsobilých na výkon týchto funkcií.

Reformná vláda by sa mala snažiť dosiahnuť tento zámer nasledovnými kritériami zamedzujúcimi prijatie osôb, ktoré sú bezpečnostným rizikom, do riadiacich funkcií bezpečnostných útvarov:

  • služba dôstojníka z povolania v ČSĽA a iných armádach bývalého Varšavského paktu
  • spolupráca s cudzími spravodajskými službami
  • členstvo v bývalých totalitných politických stranách (KSČ, KSS) a politických stranách podobného typu v krajinách bývalého komunistického bloku (napríklad KSSS, SED a pod.)
  • účasť v spravodajských kurzoch a štúdium na školách bezpečnostného a spravodajského zamerania v krajinách bývalého tzv. komunistického bloku (napríklad Vysoká škola F. E. Dzeržinského v ZSSR a pod.)
  • účasť na podnikaní v oblasti bezpečnosti (napr. obchod s vojenským špeciálom, spravodajskou technikou a pod.)
Kritériá zamedzujúce prijímanie osôb, ktoré sú bezpečnostným rizikom

Milan Žitný bol pred rokom 1989 technik, textár, scenárista a dramaturg na voľnej nohe, po revolúcii textár, novinár a publicista. Bol podpredsedom Nezávislej komisie (1992), zriadenej zákonom č. 451/1991 Zb. (tzv. lustračný). Pôsobil desať rokov v Rádiu Slobodná Európa, ako komentátor publikoval v mnohých domácich a zahraničných médiách. Venuje sa najmä témam bezpečnosti, spravodajských služieb a organizovaného zločinu v politickom kontexte. Spolupracuje s viacerými mimovládnymi domácimi i zahraničnými organizáciami a think-tankmi.

Jozef Šátek bol 27 rokov policajtom na úseku vyšetrovania trestnej činnosti. Vyšetroval závažné prípady násilnej i ekonomickej povahy. V roku 1990 viedol špecializovaný tím, ktorý dokončil najväčší prípad korupcie a podvodov nomenklatúry KSČ (Babinský a spol., Colotka a spol.) a stal sa riaditeľom Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave. V roku 1995 bol v súvislosti s vyšetrovaním prípadu zavlečenia syna prezidenta M. Kováča do Rakúska prinútený k odchodu z polície. V roku 1998 sa vrátil späť do polície a stal sa zástupcom riaditeľa sekcie vyšetrovania Ministerstva vnútra SR a vedúcim špecializovaného tímu na vyšetrovanie najzávažnejších prípadov, ktoré sa udiali v rokoch 1995 až 1998 (zavlečenie syna prezidenta M. Kováča, vražda R. Remiáša, iné prípady zneužívania SIS, nezákonná privatizácia rôznych štátnych podnikov a spoločností). Ako člen reorganizačnej komisie sa podieľal na príprave a realizácii reorganizácie Policajného zboru SR k 1. 1. 2004 a súčasne sa stal riaditeľom Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru SR. Začiatkom roka 2005 bol pre svoj nekompromisný postoj ku korupcii prinútený k opätovnému odchodu z Policajného zboru SR. Od roku 2005 sa venuje analýzam v bezpečnostnej oblasti, ktoré zverejňuje na svojom blogu.